zlepšilo dostupnosť aj rýchlosť exaktnej diagnostiky, tým významne prispelo k správnej a účinnej liečbe.
Vo všeobecnosti platí, že infekcia sa prejavuje, keď moč obsahuje v jednom mililitri stotisíc mikroorganizmov. Donedávna bývala najčastejšou príčinou zápalu močového mechúra Escherichia coli (obr. 1), ktorá spôsobovala 70-95% infekcií. K menej častým (cca 10-5%) patrili napr. rôzne stafylokoky, klebsiely, enterokoky, pseudomonady či proteus, ale aj chlamýdie, mykoplazmy, ureaplazmy alebo iné pohlavne sa prenášajúce patogény. Oprávňovalo to mnohokrát zahájiť liečbu „bežnými“ antibiotikami „naslepo“.
Počet a množstvo patogénov je dnes však nepomerne rozsiahlejší a preto je nutné, aby bol pri podozrení na močovú infekciu vykonaný precízny chemický rozbor moču, mikrobiologické a kultivačné vyšetrenie. Navyše, presná a precízna diagnostika odhaľuje nielen viacero mikroorganizmov, ktoré ochorenie vyvolávajú (tzv. majoritné a minoritné), ale skoro geometrickým radom pribúdajúce kmene, ktoré sú na bežné antibiotiká odolné (rezistentné), čo znemožňuje liečbu doteraz osvedčenými schémami.
Preto je nemysliteľné zahájiť terapiu močovej infekcie bez presnej diagnózy. O to viac, keď je jednoznačne dokázané, že až 15% postihnutým sa zápal močových ciest opakuje, často i mnohokrát a počas dlhého obdobia ich života (chronické infekcie).
Diagnostik však musí myslieť aj na iné cesty vniknutia patogénnych mikroorganizmov do vývodných močových ciest, tým rozšíriť pátranie o komplexné vyšetrenie a ďalšie metodiky, najmä tzv. zobrazovanie (ultrasonografia, vylučovacia urografia, počítačová tomografia, magnetická rezonancia, scintigrafia), ale aj špeciálne hematologické, biochemické, imunologické, sérologické a iné vyšetrenia.
Základnou metódou liečby močových infekcií, vrátane zápalov močového mechúra, sú antibiotiká, resp. chemoterapeutiká. Ako už bolo spomenuté, presne vytipované na základe výsledku mikrobiologického a kultivačného vyšetrenia. Liečba trvá sedem až desať dní a to napriek tomu, že spravidla prinesie zjavnú úľavu už po niekoľkých dávkach, čo nesmie zvádzať k jej skorému ukončeniu.
Medikamentóznu terapiu by mali sprevádzať režimové opatrenia. Najmä udržiavať telo v ustálenom pokojovom režime, piť hodne tekutín, dbať na oddych, spánok, vypustiť všetky negatívne vonkajšie, podľa možností aj vnútorné životné rušivé momenty, vyhýbať sa stresu, zhonu, nervozite, panike.
Nutnou súčasťou liečby sú dnes probiotiká, vítané vitamíny, vhodné bylinkové a rastlinné čaje aj plody, osvedčili sa enzýmy. Vyhýbanie sa známym škodlivinám je tiež nanajvýš potrebné.
Prebiotické prípravky by mali obsahovať hlavne Lactobacillus reuteri, Lactobacillus rhamnosus, Lactobacillus plantarum či Lactobacillus casei. Vitamínmi, najmä v prirodzenej forme (ovocie, zelenina) preferovať prísun najmä C a E, ale aj iných organického pôvodu, vrátane lipozomálnych foriem.
Ponuka prírodných rastlinných zdrojov účinných látok je pomerne široká aj početná. Ide najmä o bazalku, bazu čiernu, borievky, brezovú šťavu, brusnice, čakanku, čierne ríbezle, čučoriedky a iné tmavé bobule, dráč indický, kapucínku, kurkumu, ligurček, materinu dúšku, mätu, medvedicu lekársku, nechtík, prasličku, pŕhľavu, skorocel, šalviu, veroniku, vres, zlatobyľ a pre pánov aj vŕbovku malokvetú. Osvedčili sa petržlen (koreň i vňať), chren, cesnak a cesnakovité, škorica, červený melón, uhorky, višne, čerešne, slnečnicové či tekvicové semená.
Bylinky (napr. mäta, praslička, rumanček v dávke troch hrstí) je možné využiť aj ako prímes do krátkeho, ale intenzívneho teplého vaňového alebo sedacieho kúpeľa.
Využitie enzýmov, najmä z prírodných zdrojov (hlavne proteázy, lipázy, amylázy), sa ukazuje byť tiež prínosom, najmä kvôli protizápalovému, ale aj čiastočnému antimikrobiálnemu efektu.
Všetky doplňujúce opatrenia majú spoločného menovateľa v úsilí poskytnúť organizmu substráty (molekuly) pre regeneráciu a tvorbu všetkých typov imunity. Pôsobiť liečebne, takpovediac, dvoma smermi, likvidovať patogény, zároveň posilňovať obranyschopnosť a celkovú zdatnosť organizmu.
Veľkoryso a komplexne poňatá liečba má svoje opodstatnenie najmä z jedného neúprosného faktu. Zápaly močových ciest a cystitída obzvlášť, majú sklon sa opakovať a obnovovať.
A pokiaľ sa u jedného človeka objavia v priebehu jedného roka trikrát alebo aspoň dva razy v priebehu šiestich mesiacov, ide s veľkou mierou pravdepodobnosti už o chronické ochorenie. Jeho liečba sa stáva zložitejšou, hrozí komplikáciami.
Za najnepríjemnejšie vyústenie je treba považovať pomnoženie mikrobiálnych kmeňov, odolných (rezistentných) voči bežným antibiotikám. Vyžaduje následne nielen silnejšie, tým agresívnejšie lieky (čím majú medikamenty väčšiu terapeutickú silu, tým zakladajú aj vyššie riziká možných komplikácií a nežiaducich účinkov), ale roztáčať môže bludný kruh, kedy vznikajú vždy ďalšie a nové odolné kmene a postihnutému človeku spôsobujú pomerne dosť veľké trápenie.
Ďalším nepriaznivým faktom je skutočnosť, že v dôsledku opakujúcich a dlho trvajúcich infekcií dochádza k devastácii slizníc močových vývodných ciest, tým sa menia ich funkcie, vždy nesprávnym smerom. Môžu prerásť jednak do rôznych následných chorobných stavov, napr. trvalého bolestivého močenia, syndrómu dráždivého mechúra, rôznych stupňov a typov inkontinencie (samovoľnému úniku moču), pomočovania (enuréza), tzv. intersticiálnej cystitídy (veľmi zlý zápal steny močového mechúra), poškodenia bariéry pre vniknutie nielen patogénov, ale aj iných nepotrebných či toxických látok, zhoršenia ďalších obranných systémov, so zvýšenou toleranciou k vzniku následných a ďalších ochorení, vrátane nádorových. U mladých ľudí tiež so zvýraznením rizika neplodnosti (infertilita). Pri opakovaných a dlhotrvajúcich zápaloch sú priamo alebo nepriamo dotknuté aj iné orgány a orgánové systémy a medzi veľmi bežné dôsledky patrí vznik v prvej fáze dysbiózy, neskôr k chorobám z nej následne vyplývajúcim.
Aj v našej praxi (viď www. symptomedica.com.) môžeme potvrdiť, že opakujúce sa infekcie močových ciest sú zväčša veľmi spoľahlivým údajom pre konštatovanie úplného rozvratu mikrobiómu (zloženie a pomer nepatogénnych a patogénnych mikroorganizmov celého organizmu človeka). A musíme tiež potvrdiť, že jeho naprávanie je poriadne zložité.
Preto je nutné, v súvislosti so svojimi močovými cestami, myslieť celoživotne preventívne. Niet totiž lepšej liečby ako je prevencia.
Dbať na intímnu hygienu (ide nielen o techniku umývania „spredu dozadu“, ale aj výber a stav oblečenia či napr. neutrálnych mydiel), dodržiavať pitný režim (pripomeniem, že minimálna denná potreba je 30 ml/kg telesnej hmotnosti), nezdržiavať močový výdaj, vyhýbať sa škodlivinám, vrátane nepresáľania, predchádzať rizikovému sexuálnemu správaniu, dbať na zdravú a výdatnú stravu, posilňovať imunitu, fyzickú aj psychickú kondíciu.
Byť sám sebe lekárom!
