Najčastejšie rody sú Bacteroides, Clostridium, Fusobacterium, Eubacterium, Peptococcus, Bifidobacterium, menej Escherichia coli a Lactobacillus.
Majú mnoho podobných vlastností, ale aj zjavné rozdiely, typické miesta pozdĺžneho ukotvenia (zhora nadol) v tráviacom trakte človeka, ale aj priečneho, v rôznych častiach jeho priesvitu (lumen) a steny. Niektoré obľubujú oblasť klkov a priestorov medzi nimi, iné kefkový lem, glykokalyx, blízkosť mikroklkov či slizničných buniek (enterocyty), alebo tesné spojenie s nimi.
Ak mikroorganizmus nie je na „svojom“ mieste - nachádza sa v inom prostredí, je „nesvoj“ a nepodáva obvyklý výkon. Niekedy sa dokáže aj takpovediac vzbúriť a z „dobrého“ (neškodiaceho alebo prospešného) môže byť razom „zlý“ (škodiaci, patogénny) alebo driemajúci patogén (momentálne neaktívny), ktorý náhle zvýši svoju agresivitu.
Počet baktérií, počnúc ústnou dutinou, smerom ku konečníku, nielenže stúpa, ale sa aj zásadne mení. V horných partiách tráviaceho traktu prevládajú aeróbne (potrebujú kyslík pre svoj život, bez neho neprežijú), v dolných častiach, čiže v hrubom čreve a konečníku, dominujú anaeróbne (žijú prísne bez kyslíka, jeho prítomnosť ich zabíja). Pre prípadné preventívne aj liečebné opatrenia to má principiálny význam.
Priam fascinujúcim poznaním bolo zistenie, že baktérie žalúdočného a črevného mikrobiómu (názov pre sústavu všetkých mikroorganizmov) nielen o sebe vedia, ale aj navzájom komunikujú a vzájomne si vypomáhajú. Dokonca aj s ďalšími, v iných častiach tela (napríklad v prieduškách či pľúcach, s ktorým sú obzvlášť úzko prepojené). Koordinujú svoju činnosť tiež s organizmom svojho hostiteľa (najmä cez centrálny nervový systém, žľazy s vnútornou sekréciou a prostredníctvom imunitného systému). Produkujú látky (molekuly), ktoré sú pre človeka nielen vítané, potrebné, ale mnohokrát aj nevyhnutné. Napríklad niektoré aminokyseliny (arginín, cysteín, glutamín, glutatión), polyamíny, rastové faktory, vitamíny (napr. A, D, E, C, B1, B2, B6, B12), enzýmy (najmä proteázy, lipázy, amylázy, celulázy aj laktázy), antioxidanty a ďalšie alebo iné látky napomáhajú z trávenej masy vyňať (krvnou cestou posunúť z čreva do obehu, aby boli k dispozícii aj iným orgánom a orgánovým systémom), napr. niektoré minerály (vápnik, draslík, fosfor, železo, horčík, selén, zinok, mangán, meď či síra), prípadne ich na seba naviazať, zlikvidovať či posunúť von z tela stolicou (cholesterol zo stravy, niektoré nepotrebné i nežiaduce metabolity, toxické látky, ťažké kovy či karcinogény).
Veda tak odhalila ďalšiu zaujímavú alternatívu súžitia mikrosveta a makrosveta. Lepšie začala chápať vzájomné vzťahy, nebezpečenstvá, ale aj profity. Najmä posledné menované zrazu začali povzbudzovať nádej na liečbu ochorení, na ktoré boli dovtedy vedomosti ľudstva nedostatočné a užívané prostriedky neúčinné či dokonca škodlivé.
Na strane druhej majú mikroorganizmy a najmä baktérie veľké nároky na energiu. Pokiaľ ich obvyklé prostredie má dostatočne zastúpené energetické substráty, sú plne sebestačné. Takpovediac, žijú si svojim vlastným životom (život v živote), a navyše výdatne podporujú svojho hostiteľa. Dôležité je to hlavne preto, lebo majú krátku životnosť (priemerne 6-8 dní, výnimočne aj nad 10-12).
Musia preto svoju dĺžku života maximálne využiť, aby stihli nielen vyprodukovať dôležité metabolity (prospech aj pre organizmus človeka), ale hlavne zabezpečiť svoju jednoduchú reprodukciu (množenie). Aby ich počet a druhové zastúpenie v organizme neklesli pod hranicu prežívania. Lebo, potom nielenže nezabezpečia produkciu užitočných molekúl (ktoré organizmus človeka očakáva, ráta s nimi, a ak ich nedostane, chýbajú mu a nie vždy ich vie narýchlo nahradiť), ale počet pribúdajúcich mikroorganizmov je menší ako hynúcich, čo je začiatkom ich konca (navyše, na ich miesto sa často natlačia iné, napríklad škodlivé).
O aký grandiózny proces ide svedčí jednoduchý fakt, že 60-90% stolice tvoria mŕtve mikroorganizmy (najmä baktérie), ktoré skončili svoju životnú púť a boli (mali by byť), najmä v prípade probiotických baktérií, nahradené svojim potomstvom, aby sa nenarušila vnútorná rovnováha.
Pokračujeme nabudúce.
Autor: MUDr. Karol Džupa, CSc
