reklama

Pankreas, jeden z najdôležitejších aj najtajomnejších orgánov ľudského tela.

Choroby podžalúdkovej žľazy (pankreas, nesprávne aj slinivka brušná) nie sú vôbec zriedkavé, napriek tomu nepatria medzi tie, o ktoré sa verejnosť zaujíma viac, než vo všeobecnej rovine. Ale, iba dovtedy,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

pokým sa ich to netýka osobne alebo im veľmi blízkej osoby. Trochu nadnesene možno totiž povedať, že pankreas toho veľa znesie, ale keď sa raz „pokazí“, sprevádza postihnutú osobu celým jeho nasledujúcim životom mnoho závažných zdravotných problémov. V niektorých prípadoch prináša ochorenia, s ktorými si súčasná medicínska veda poradiť nevie a zďaleka to nie sú „iba“ obávané zhubné nádory.

 Nie celkom dôsledne si tiež uvedomujeme význam, úlohy a zvláštnosti podžalúdkovej žľazy, lebo ich znalosť automaticky znamená, mať voči nej patričný rešpekt a nevystavovať ju nezvládnuteľným náporom, ktoré môžu končiť zdravotnými problémami aj katastrofou. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Preto predtým, než sa budeme venovať najčastejším ochoreniam pankreasu, pripomenieme niekoľko stručných faktov.

 Podžalúdková žľaza je plochý, nepárový orgán, sivo-ružovej farby, umiestnený v hornej časti brucha, pod stredom rebrových oblúkov (epigastrium). Jeho dĺžka je v rozmedzí 16-22 cm, hrúbka 2-3 cm a v priemere váži 65-80 gramov. Už samotné uloženie a blízkosť mnohých štruktúr brušnej dutiny poukazuje na ich vzájomnú spätosť. Obr. 1.

 Nachádza sa v akejsi kapse (bursa omentalis), za zadnou pobrušnicou (retroperitonálne). Vpredu je ohraničený (do určitej miery aj chránený) žalúdkom, vzadu dvanástnikom (duodenum), ale neďaleko sa nachádza aj dolná časť pažeráka, ktorá ústi do žalúdka. Zhora je pankreas krytý pečeňou, zdola závesným systémom priečnej časti hrubého čreva (colon transversum). Úplne vľavo svojou časťou siaha až k slezine a ľavej obličke. V intímnom kontakte nalieha tiež na dôležité brušné tepny a žily, ktoré v tejto časti tela prebiehajú smerom do srdca, zo srdca, do žalúdka a z neho, z pečene a do nej, aj dôležité cievy zásobujúce črevo, slezinu a obličku. V blízkom susedstve sú tiež pletene lymfatických ciev a zhluky lymfatických uzlín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obr. 1: Umiestnenie podžalúdkovej žľazy v brušnej dutine. Zdroje:  http://choty-skola.blogspot.com/2012/09/traviaca-sustava.html  https://docplayer.gr/86158855-Biologia-cloveka-pre-ucitelske-kombinacie-s-biologiou-ii.html
Obr. 1: Umiestnenie podžalúdkovej žľazy v brušnej dutine. Zdroje: http://choty-skola.blogspot.com/2012/09/traviaca-sustava.html https://docplayer.gr/86158855-Biologia-cloveka-pre-ucitelske-kombinacie-s-biologiou-ii.html 

 Pankreas je takýmto spôsobom chránený, ale z popísaného uloženia je tiež nad slnko jasné, že všetky uvedené a ďalšie blízke štruktúry, môžu v nepriaznivej súhre okolností (ochorenia, úrazy) negatívne vplývať aj na stav a funkcie podžalúdkovej žľazy.

Obr. 2: Pankreas a jeho úzke napojenie na dôležité štruktúry dvanástnika (duodenum). Zdroj:  https://telonamieru.sk/pankreas/
Obr. 2: Pankreas a jeho úzke napojenie na dôležité štruktúry dvanástnika (duodenum). Zdroj: https://telonamieru.sk/pankreas/ 

 Pankreas má tri časti, hlavu (caput), telo (corpus) a chvost (cauda) a pozdĺž celej jeho dĺžky sa ako potôčiky do rieky spájajú pankreatické vývody do hlavného (ductus pancreaticus), ktorý ústi – spolu so spoločným vývodom žlčových ciest – na jednom mieste dvanástnika, ktorý sa volá duodenálna papila (tzv. papilla Vateri), obr. 2.

 Ide o veľmi dôležité miesto, ktoré má veľký význam nielen pre normálne fungovanie činnosti podžalúdkovej žľazy a pečene (žlčníka a žlčových ciest), ale pri nepriaznivej súhre okolností aj pri vzniku mnohých chorôb. Veľmi úzko sú prepojené. Znamená, že akékoľvek porušenie celistvosti, ochorenia žlčových ciest, dvanástnika alebo pankreasu súbežne a negatívne ovplyvňuje ostatné súčasti tejto časti tráviaceho ústrojenstva. A to je dôležité si nielen uvedomiť, ale sa aj podľa toho vo svojom živote zariadiť!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ďalším dôležitým faktorom, na ktorý nie je možné zabúdať (ani ho podceňovať), je skutočnosť, že pankreas je svojou vnútornou stavbou tzv. serózna žľaza, veľmi podobná príušnej žľaze (preto aj nesprávny názor „slinivka brušná“). Špecifikom je, že vedľa seba, v tesnom spojení, obsahuje rôzne bunky, ktoré zabezpečujú dve hlavné a diametrálne rozdielne funkcie: exokrinnú a endokrinnú. 

 Hlavným exokrinným produktom (lebo „vyteká“ vývodnými cestami preč z pankreasu) je pankreatická šťava, ktorá sa zbiera odvodnými kanálikmi do hlavného vývodu pankreasu (ductus pancreaticus), aby bola k dispozícii procesom trávenia a vstrebávania, po vstreknutí do dvanástnika a následných častí tenkého čreva. Tvoria ju predovšetkým v nej obsiahnuté enzýmy. K najvýdatnejším a najznámejším patria amylázy (štiepa škrob a sacharidy), lipázy (rozkladajú tuky na mastné kyseliny a glycerol), proteázy (delia proteíny na peptidy a aminokyseliny), ale aj tzv. prekurzory (látky, z ktorých enzýmy vznikajú, najčastejšie v dvanástniku), napr. trypsinogén, z ktorého vzniká trypsín (rozkladá bielkoviny), ale i chymotrypsinogén, karboxypeptidázy alebo ribonukleázy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

 No a práve na spomínanej duodenálnej papile sa pankreatická šťava zmiešava s koncentrovaným žlčovým obsahom, aby spoločne nielen rozkladali skoro všetky výživové súčasti stravy, ktoré sa presunuli zo žalúdka to tejto časti gastrointestinálneho ekosystému (tráviaceho traktu), ale iniciovali aj ich látkovú premenu (metabolizmus).

 Ďalšou veľmi dôležitou úlohou pankreatickej šťavy je zabezpečovať zneutralizovanie kyslosti žalúdočných štiav. Pre docielenie tejto požiadavky obsahuje bikarbonátové ióny (HCO3-). Vytvoria sa tým zároveň priaznivé podmienky pre priebeh ďalších a následných procesov látkovej premeny, ale aj vytvárajú optimálne pomery pre kotvenie, rast a množenie probiotických („dobrých“), mikroorganizmov, ktoré celý proces trávenia, vstrebávania a metabolizmu nutrientov vylepšujú, znásobujú. Predstavujú súbežne dôležitý subjekt pre zabezpečovanie substrátov (molekúl) pre normálne fungovanie slizničnej imunity.

Obr. 3: Schematické znázornenie buniek pankreasu, ktoré sú umiestnené  v tesnej vzájomnej blízkosti a zabezpečujú dve základné, úplne rozdielne funkcie, exokrinnú a andokrinnú. Zdroj: https://encyklopediapoznania.sk/clanok/6491/podzaludkova-zlaza-a-jej-cinnost-iba-obrazky
Obr. 3: Schematické znázornenie buniek pankreasu, ktoré sú umiestnené v tesnej vzájomnej blízkosti a zabezpečujú dve základné, úplne rozdielne funkcie, exokrinnú a andokrinnú. Zdroj: https://encyklopediapoznania.sk/clanok/6491/podzaludkova-zlaza-a-jej-cinnost-iba-obrazky 

 Endokrinnú (vnútornú, lebo sa šíri vo vnútri tela krvnou cestou) funkciu pankreasu zabezpečujú špeciálne bunky, ktoré sa nachádzajú v úplnej tesnej blízkosti exokrinných a volajú sa Langerhansové ostrovčeky (je ich vyše jedného milióna). Obr. 3. Existujú štyri typy a ich hlavným produktom sú hormóny, ktoré prenikanú najmä krvnou cestou do celého organizmu.

 Takzvané bunky A (tiež alfa – α) produkujú glukagón, bunky B (tiež beta – β) inzulín, bunky gama (γ) a delta (δ) somatostatín, bunky PP pankreatický polypeptid.

 Inzulín a glukagón sú hlavnými hormónmi, ktoré organizmu človeka zabezpečujú energetický metabolizmus. Inzulín znižuje hladinu glukózy a glukagón ju okamžite mobilizuje (navyšuje) pri jej poklese tým, že ju uvoľňuje zo zásobného sacharidu – glykogénu, najmä v pečeni. Obr. 4. Úžasné na celom procese je, že prebieha súbežne a nepretržite

 Predstavme si dva vodovodné kohútiky. Prvým neustále tečie inzulín, druhým glukagón, iba množstvo ich toku sa operatívne mení, podľa akurátnej potreby organizmu (ale nikdy neustáva!), podľa toho či organizmus má glukózy dosť alebo mu chýba.

 Všetko to má obrovský význam, lebo organizmus človeka nemôže ani na chvíľu ostať bez glukózy, musí ju mať doslova vo dne aj v noci, ale ani jej mať priveľa, lebo obe hraničné situácie priamo ohrozujú nielen zdravie, ale aj život. Ťažkú hypoglykémiu vydrží mozog sotva päť minút, vysoké hodnoty glykémie vedú tiež k strate vedomia a bytostne ohrozujú existenciu človeka.

Obr. 4: Vľavo: Schéma pôsobenia inzulínu: inzulín sa naviaže na receptor (GLUT4) glukóza sa dostane do bunky, časť sa spotrebuje na energetický metabolizmus, časť sa premení na zásobný glykogén, ten je uložený v pečeni alebo priečne pruhovanom svalstve, aby v prípade potreby a s prispením glukagónu sa udial rozklad glykogénu na glukózu a zabezpečená bola tak potrebná a patričná hladina glukózy v krvi. Vpravo: Molekula inzulínu. Zdroje:  https://cs.wikipedia.org/wiki/Inzulin#/media/Soubor:Inzulin.jpg  https://cs.wikipedia.org/wiki/Inzulin#/media/Soubor:Metabolismus_inzulin-glukosa.jpg
Obr. 4: Vľavo: Schéma pôsobenia inzulínu: inzulín sa naviaže na receptor (GLUT4) glukóza sa dostane do bunky, časť sa spotrebuje na energetický metabolizmus, časť sa premení na zásobný glykogén, ten je uložený v pečeni alebo priečne pruhovanom svalstve, aby v prípade potreby a s prispením glukagónu sa udial rozklad glykogénu na glukózu a zabezpečená bola tak potrebná a patričná hladina glukózy v krvi. Vpravo: Molekula inzulínu. Zdroje: https://cs.wikipedia.org/wiki/Inzulin#/media/Soubor:Inzulin.jpg https://cs.wikipedia.org/wiki/Inzulin#/media/Soubor:Metabolismus_inzulin-glukosa.jpg 

 Preto musíme dbať, aby A aj B bunky pankreasu mali dobrú kondíciu, svoje funkcie a dôležité hormóny neustále produkovali, ale aj aby „kohútiky“ s inzulínom a glukagónom sa nikdy „neupchali“ a mixovali nám svoje hormóny vždy tak a vtedy, kedy ich potrebujeme. 

 Aj z uvedených dôvodov zdravotníci upozorňujú a nabádajú v striedmosti v jedení a varujú pred bláznivými lukulskými hodmi a bezhraničnými pitkami, ktoré doslova „brúsia“ Langerhansové ostrovčeky, ťažko skúšajú, priam bičujú ich schopnosť držať pod kontrolou i regulovať energetický metabolizmus.

 Somatostatín má veľa úloh v organizme aj metabolizme človeka, najmä pôsobením na rastový hormón, dokáže tlmiť uvoľňovanie hormónov štítnej žľazy, ale aj iných žalúdočných a črevných (najmä gastrín, cholecystokinín, sekretín, motilín či vazoaktívny črevný polypeptid), ale tiež dokáže regulovať (predlžovať) vylučovanie žalúdka, sťahov žlčníka a vypudzovanie žlče, črevnú pohyblivosť a rovnako vplývať na endokrinnú aj exokrinnú funkciu pankreasu. Dá sa povedať, že s inzulínom a glukagónom veľmi úzko spolupracuje

 Pankreatický polypeptid, produkt PP buniek, má tzv. parakrinný účinok, t. j. správa sa skôr lokálne, čiže pôsobí na okolité bunky svojho najbližšieho susedstva a viac vplýva na jeho exokrinné, než endokrinné bunky, čím iným spôsobom dopĺňa a prepája dôležité činnosti podžalúdkovej žľazy. Zvlášť aktívny je po požití bielkovín alebo pri náhlej hypoglykémii

 Uvedomujeme si, že sme tentokrát zaťažili cteného čitateľa dosť veľkou porciou teórie, ale snahou bolo priblížiť a osvetliť súvislosti, ktoré keď sa pokazia alebo iným spôsobom zlyhajú, sa rozhodujúcou mierou podieľajú na vzniku chorobných stavov pankreasu. O niektorých z nich budeme hovoriť nabudúce.

Autor: MUDr. Karol Džupa, CSc.
Autor: MUDr. Karol Džupa, CSc. 
Symptomedica

Symptomedica

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  92
  •  | 
  • Páči sa:  99x

Sme interná a dietologická ambulancia špecializovaná na prevenciu a podpornú liečbu civilizačných ochorení, so zameraním na črevo a črevný mikrobióm. http://www.symptomedica.com Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

reklama

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu