s dôrazom na nosiče kĺbovej výživy, omega-3 mastných kyselín, antioxidantov a adaptogénov (viď aj predchádzajúce blogy).
Tí, ktorí majú zvýšenú telesnú hmotnosť by mali úzkostlivo dbať, aby v prvej fáze ozdravných opatrení nepriberali. V druhej fáze sa pokúsili schudnúť, na úkor úbytku tukových zásobe energie, ale pritom dbať na zachovanie prísunu a skladby kvalitných bielkovín. Najmä v období počas a po zvládnutí vzplanutia ochorenia. Následne svoju telesnú hmotnosť za každú cenu udržať. Maximálnym možným spôsobom tak napomáhať predĺžiť fázu remisie ochorenia (relatívny pokoj) a výživu obohacovať o mnoho drobných pozitívnych impulzov pre svoj organizmus. S cieľom ponúkať celkovo a miestne liečebné látky a molekuly, ktoré uvedenému úsiliu dokážu účinne napomáhať.
Okrem spomínanej pestrosti a striedmosti v jedle a pití musia ľudia s reumatoidnou artritídou viac ako iní dbať na precízny prívod vlákniny. Dôvodov je hneď niekoľko, pokúsime sa ich stručne zhrnúť.
Vláknina je nestráviteľná zložka potravy, nachádza sa iba v rastlinnej strave, delí na vo vode rozpustnú a nerozpustnú. Chemicky ide o rôznorodé látky (tabuľka 1).
Vláknina v potrave zväčšuje jej objem (v priemere 14x, niektorí zástupcovia aj viackrát). Na tejto skutočnosti sa podieľa i schopnosť viazať vodu, vytvárať gélové štruktúry, napĺňať žalúdok a tak spomaľovať jeho vyprázdňovanie, zvyšovať pocit nasýtenia (pôsobí proti prejedaniu sa), ale aj priamo znižovať chuť do jedla, celkovú kyslosť organizmu (najmä žalúdka), zlepšovať vstrebávanie a biologickú dostupnosť minerálov. Vláknina spravidla viaže sacharidy, tuky a cholesterol, znižuje ich hladiny v krvi, tým priamo a nepriamo ovplyvňuje aj cievny systém i prekrvenie organizmu. Podporuje trávenie živín, ich vstrebávanie je pozvoľnejšie, uľahčuje využitie základných výživových súčastí orgánmi a tkanivami. Nedovoľuje priberať telu, napomáha pri stabilizácii telesnej hmotnosti. Pomalšie trávenie sacharidov vedie k menším nárokom na tvorbu a vylučovaniu inzulínu. Tento účinok sa uplatňuje priaznivo pri predchádzaní cukrovky alebo zmierňovaní tohto ochorenia. K dôležitým úlohám potravinovej vlákniny patrí to, že priaznivo ovplyvňuje zloženie črevnej mikroflóry v prospech zdraviu prospešných baktérií, tým je dôležitým faktorom stabilizácie slizničnej imunity. Črevnú mikroflóru ozdravuje, bráni rozvoju potenciálnych patogénov, dokonca ich dokáže ničiť, zabraňuje, aby sa prichytili na črevnú stenu. Bolo preukázané, že navodzuje aj priamu moduláciu (úpravu) imunitných buniek. V neposlednej rade vláknina viaže na seba produkty metabolizmu, škodlivé a nebezpečné látky, ktoré môžu byť spúšťačmi vzplanutia reumatoidnej artritídy a posúva ich prirodzenou cestou von z tela.
Najbohatším prírodným obsahom vlákniny disponuje zelenina a ovocie a medzi päť najvýdatnejších nosičov patria strukoviny, pšeničné otruby, sušené slivky, ázijská hruška (nashi), mrlík čílsky (quinoa). Kvôli dokresleniu významu uvedieme aj niekoľkých ďalších najznámejších zástupcov.
Inulín (zložený prevažne z fruktózy), obsahuje ho čakanka či topinambur, artičoky, cibuľovité (vrátane cesnaku, či cibule). Psýlium, pozostávajúci takmer výhradne z hemicelulózy, zo skorocelu indického, s najvyššou dostupnou čistotou (98%). Obilné otruby, z nich najviac obsahu rozpustnej vlákniny majú ovsené (30 g prináša 13 g kvalitnej vlákniny). Okrem toho obsahujú celú radu ďalších fajnových látok, napr. vitamíny skupiny B, minerály, najmä fosfor, horčík, železo či zinok. Na rozdiel od iných, ovsené otruby dokážu po nasatí vody zväčšiť svoj objem až tridsaťnásobne. Pektíny sú skupina polysacharidov, ktoré sa nachádzajú v stenách a medzibunkových vrstvách všetkých suchozemských rastlín. Zvyčajne sú nerozpustné vo vode a disponujú všetkými pozitívami vlákniny.
Pacientom s reumatoidnou artritídou sa odporúča, aby dodržali
denný príjem vlákniny najmenej v dávke 20-35 g.
Dobrou alternatívou, dnes pomerne opomínanou, sú pre ľudí s reumatoidnou artritídou aj fytoncídy. Ide o tzv. antiseptiká rastlinného pôvodu, resp. rastlinné antibiotiká. Sú to látky rôznej chemickej štruktúry. K najznámejším patrí, napríklad, alicín z cesnaku, kapsaicín z červenej papriky, tomatín zo zelených paradajok či lupulón zo šištíc chmeľu.
Fytoncídy sa nachádzajú takmer vo všetkých rastlinách, predsa niektoré ich obsahujú vo väčšom množstve. Najmä cesnakovité, horčičné, chrenové, koriadrové, muškátového orecha, klinčekov, ďumbiera (zázvoru), šalvie, mäty, anízu, rozmarínu či čierneho korenia. U človeka, navyše, súbežne a veľmi často pôsobia protizápalovo, proti reume, ale majú omnoho viac širokospektrálnych pozitívnych účinkov. Vrátane prebiotického. Nespornou výhodou je, že mnohé sa dajú použiť celkovo, ale aj miestne, vo forme obkladov, hojivých mastí, celkových či miestnych kúpeľov.
Výhodné sú aj liečivé rastliny, na ktoré sme „zabudli“. Literatúra si pochvaľuje, že u nás stále voľne rastie okolo tisíc liečivých rastlín a dnes, žiaľ, sa v bežnej výžive používajú skoro výhradne (česť výnimkám) iba na obohatenie zmyslového profitu jedál (vôňa, chuť, farba, konzistencia) ako koreniny či pochutiny, Možnosť zaradzovať liečivé rastliny do systému preventívnej i liečebnej výživy je skoro opomínaná či prehliadaná. Pritom sa zabúda na ich najväčšiu výhodu, že obsahujú koncentrované biologicky aktívne látky, ktoré preveril čas. Možné je ich konzumovať celoročne a obstarávacie náklady nie sú privysoké.
Atraktívnou alternatívou je zaradzovať liečivé rastliny najmä do desiatových smoothie nápojov, spolu s inými prímesami. Spojiť tým príjemné s užitočným.
Medzi rastliny s fytocídnymi účinkami patrí napríklad alkana farbiarska, arnika horská, arónia čiernoplodá, balota čierna, baza čierna, bazalka vonná, bedrovník pravý, benedikt lekársky, blahovičník guľatoplodý, borovica lesná, borievka čierna, bukvica lekárska, dúška materina, ihlica tŕnitá, rumanček kamilkový, horčica biela, fenikel obecný, chmeľ otáčavý, skorocel kopijovitý, komonica lekárska, kostihoj lekársky, kôpor voňavý, levanduľa lekárska, lopúch plsnatý, majoránka záhradná, mäta pieporná, medovka lekárska, nechtík lekársky, pagaštan konský, petržlen obyčajný, pýr plazivý, rozmarín lekársky, rebríček obyčajný, saturejka záhradná, škoricovník cejlónsky, šalvia lekárska, pŕhľava dvojdomá, vŕba biela ... miestne (lokálne) na boľavé kĺby aj celkovo ako nápoj.
Každý si môže nájsť tú „svoju zázračnú bylinku“ či rastlinku alebo ich plody, korienky, kvety, lupienky, lístky, výluhy, maceráty, čaje, zápary, odvary, extrakty, tinktúry, sirupy ... Nehovoriac o dômyselných kombináciách, ktoré dokázali namiešať naše staré mamy a ich babičky, no my sme ich za to často vysmiali a dávno na nich zanevreli. Možno prišiel čas „oprášiť“ staré receptúry a nielen tými, ktorí sa mocujú s reumatoidnou artritídou. Vo forme celkovej (nápoje, čaje, vývary, celotelové kúpele), miestnej (obklady, masti, krémy), ale aj napr. ako súčasť arómaterapie (kadidlovník) či bylinkovej sauny.
V neposlednej rade je nutné opakovane zdôrazniť, že všetky liečebné, diétne a režimové opatrenia musí sprevádzať vytrvalá, až skoro úporná snaha ľudí s reumatoidnou artritídou, udržiavať svoje kĺby, telo v neustálom pohybe. Cvičiť, cvičiť, cvičiť. Zachovať si čím dlhšie samoobslužné činnosti, tým optimálnu kvalitu života.
Aj v tomto úsilí môže byť Symptomedica výhodným i spoľahlivým partnerom.
Pokračovanie nabudúce.
