uvedených možností. Medzi hlavné patria močovina a kreatinín, ďalej sa medzi nich zaraďujú kyselina močová, polyoly, kyanát, fenoly, β2- mikroglobulín, indoxylsulfát, ρ- rezylsulfát či tzv. stredné molekuly.
Močovina (karbamid, urea) je organická molekula, vo vode rozpustná. Tvorí sa tzv. močovinovým cyklom, hlavne v pečeni. Má dôležitú úlohu v látkovej premene organických látok s obsahom dusíka (najmä bielkovín, peptidov a aminokyselín). Okrem iného je jednou z hlavných súčastí močového obsahu. Vylučovanie močoviny obličkami je dôležitou súčasťou metabolizmu. Plní úlohu nosiča odpadového dusíka, ale má aj dôležité miesto pri proti prúdovom výmennom systéme obličky, ktorý zabezpečuje v nefrónoch opätovnú reabsorbciu vody a dôležitých minerálov (pomocou antidiuretického hormónu, ADH).
Kreatinín je produkt rozpadu (katalýzy) tzv. kreatínfosfátu svalstva (každý deň sa 1-2% svalového kreatínu, organickej kyseliny s obsahom dusíka, dôležitej pre energetický metabolizmus svalu, premení na kreatinín) a látkovej premeny bielkovín. Syntetizuje sa predovšetkým v pečeni a následne transportuje do ostatných orgánov tela. Obličkami je vylučovaný hlavne glomerulárnou filtráciou, menej tubulárnou sekréciou.
V prípade zvýšenia hladiny močoviny a kreatinínu v krvi sa dá jednoduchým spôsobom odhadnúť, ktorá zložka močovej tvorby a výdaja je postihnutá a do akej miery. Prirodzene, parametrov, ktoré sa sledujú a vyhodnocujú, v súvislosti s obličkovým zlyhávaním a zlyhaním, je podstatne viac a sú oveľa pestrejšie. V každom prípade však močovina (urea) a kreatinín patria k veľmi dôležitým indikátorom obličkového zdravia.
Akútne zlyhanie obličiek sa najčastejšie delí do piatich skupín a štyroch fáz.
Podľa koncentrácie kreatinínu v krvi je vyhodnocované v zmysle kritérií „RIFLE“ na I. štádium, R znamená risk (riziko), II. štádium, I, injury (poškodenie), III. štádium, F, failure (zlyhanie), IV. štádium, L, loss (strata funkcie trvajúca dlhšie ako 4 týždne), V. štádium, E, terminálne zlyhanie obličiek (end stage kidney disease), trvajúce dlhšie ako 3 mesiace.
Ochorenie prebieha v štyroch fázach. Prvá, iniciálna, nastupuje bezprostredne po nejakom poškodení obličiek a končí poklesom glomerulárnej filtrácie, znížením tvorby močového výdaja, vzostupom močoviny a kreatinínu v krvi. Druhá fáza, oligurická, je charakterizovaná poklesom vylučovania moču pod hodnotu 500 ml denne. V prípade priaznivého vývoja prechádza v priebehu dní až týždňov do ďalšej fáze. Tretiu, polyurickú, sprevádza zvýšenie tvorby moču a pokles krvných hladín kreatinínu a močoviny, ale obličky ešte nie sú schopné plne kontrolovať množstvo a zloženie moču. V prípade ďalšieho pozitívneho vývoja a s odstupom týždňov až mesiacov, nastupuje štvrtá, reparačná fáza, kedy sa obličkové funkcie postupne plne znormalizujú.
Chronické ochorenie obličiek (chronic kidney disease, skratka CKD) je nezvratné a pokračujúce zlyhanie, ktorého príčinou je množstvo nepriaznivých okolností. Hlavnou je úbytok (zničenie) nefrónov, ktoré majú kľúčovú úlohu pri tvorbe moču a filtrácii krvi.
S ohľadom na hodnoty glomerulárnej filtrácie (GFR) sa delí do šiestich stupňov.
Normálnu funkciu obličiek predstavuje CKD0, kedy je GFR nad 90 ml/minútu, pri normálnej ploche tela (1,73 m2) a nie sú zachytené straty bielkovín v močovom výdaji (proteinúria). CKD1 (ľahký stupeň) má hodnoty GFR nad 90 ml/minútu, CKD2 (mierny stupeň) v rozmedzí 60-89 ml/min., CKD3 (stredný stupeň) má GFR od 30-59 ml/min., CKD4 (ťažký stupeň) 15-29 ml/min. O úplnom zlyhaní obličiek svedčí CKD5 a ten má ešte podskupinu CKD5D pre tých, ktorí vyžadujú dialýzu.
Kým akútne zlyhanie obličiek máva zvyčajne dramatický nástup, ktorý priamo súvisí s tvorbou a vylučovaním moču, je vznik chronického obličkového zlyhávania pozvoľný, plazivý, tým oveľa zákernejší, lebo nemusí byť samotným postihnutým alebo jeho lekárom, najmä v úvode procesu zlyhávania, postrehnutý.
Problematické je, že mnoho symptómov upriamuje pozornosť aj na iné orgány tela a jeho systémy. Ide, napríklad, o málokrvnosť (z nedostatku erytropoetínu, ktorý sa tvorí v obličkách, ale anémia má aj veľa iných príčin), poruchy tvorby a funkcií krvných doštičiek (trombocytov, ktoré môžu sprevádzať celú radu rôznych ochorení), poškodenie funkcií kostí a kĺbov (tzv. osteodystrofia z nedostatku minerálov, hlavne vápnika a vitamínu D, a z ukladania vápnikových naplavenín v kĺboch, ktoré však môže vyprovokovať aj mnoho iných zapríčinení). Medzi ďalšie príznaky patria rôzne poruchy srdcového rytmu (nedostatky alebo prebytky niektorých minerálov), ale aj zápal osrdcovníka (perikarditída), bolesť na hrudníku (pripomínajúca srdcový infarkt), vysoký krvný tlak (narušenie systému renín-angiotenzín-aldosterón), pokračujúca ateroskleróza (zvýšenie ukladania tukov v stenách ciev). Veľmi častým príznakom, ktorý však sprevádza aj veľké množstvo iných najrôznejších ochorení a chorobných stavov, patria napr. opuchy (celotelové a najmä dolných končatín, viečok, ale aj prítomnosť tekutiny v brušnej dutine, popľúcnici či osrdcovníku), problémy s dýchaním a nadýchnutím sa, ťažkosti s jedením, trávením, strata chute, chudnutie, nástup rôznych, najmä druhotných potravinových intolerancií a alergií, pocit na zvracanie či samotné zvracanie, dokonca vznik vredov žalúdka či dvanástnika. Zaradzujú sa sem tiež rôzne kŕče (najmä tetánia z nedostatku niektorých minerálov), bolesti hlavy (niekedy dokonca až so vznikom tzv. uremickej encefalopatie, čiže poškodenia mozgu), poruchy zraku a videnia, ale aj strata životného elánu, sústredenia, spojená so zvýšenou únavnosťou, celkovou slabosťou, znížením psychickej koncentrácie či poruchami verbálnej komunikácie, dennou spavosťou, v protiklade so súbežnou nočnou nespavosťou, syndrómom nepokojných nôh, neustálym pocitom chladu, sexuálnou ochabnutosťou, cez celú plejádu kožných zmien, napr. bledosť pokožky, jej typickú sivasto popolavú farbu, vymiznutie drobných vrások z hromadenia toxických látok, svrbenie, v dôsledku neho rôzne škrabance, krvné podliatiny, po rôznorodé „znesiteľné“ poruchy tvorby a vylučovania moču, jeho sfarbenia, zápachu, frekvencie vyprázdňovania.
Z povedaného je preto jasné, že mnohokrát býva človek s pokračujúcim chronickým obličkovým zlyhávaním, najmä v počiatočných štádiách, vyšetrovaný s podozrením na iné, priamo nesúvisiace choroby a chorobné stavy, čo vyhliadky na určenie správnej diagnózy, tým príčinnej a účinnej liečby, značne zhoršuje.
Majstrovstvo lekára, resp. diagnostika spočíva v schopnosti subjektívne problémy pacienta a jeho príznaky trpezlivo a systematicky objektivizovať, zaradzovať, triediť a vyhodnocovať, aby dospel nie k nejakej dielčej, ale správnej a konečnej diagnóze. Nie vždy ide o jednoduchú a krátko trvajúcu záležitosť. Naopak! Diagnostik sa musí sústredene venovať súboru tzv. malých príznakov, rôznorodých, možno na prvý pohľad s obličkovými ochoreniami nesúvisiacich a venovať im pozornosť, s cieľom nachádzať súvislosti, ozrejmiť príčinu – príčiny poškodenia aj obličkového zdravia svojho pacienta. Lebo to je vec nielen dôležitá kvôli jeho egu, ale zásadná pre ďalší osud pacienta, najmä pri stanovovaní postupu liečby.
O diagnostike, liečbe a niektorých úskaliach, ktoré plynú z obličkového zlyhávania pokračujeme nabudúce.
