pohybu telesných tekutín, minerálov, hormónov, poruchou látkovej premeny (metabolizmu), čo má svoj priamy alebo nepriamy nepriaznivý dopad aj na ostatné orgány a orgánové systému ľudského tela.
Aby sme lepšie vystihli šírku problematiky, jej zložitosť, súvislosti a nadväznosti, potrebné je úvodom uviesť aspoň niektoré základné informácie o funkciách obličiek a močového vylučovacieho systému.
Obličky sú párovým orgánom, majú tvar fazule, veľkosť 12x6x3 cm, uložené v brušnej dutine za zadným listom pobrušnice (peritonea), najprístupnejšie zozadu, z krížovej oblasti, vedľa chrbtice, pod rebrovými oblúkmi. Obr. 1.
Funkčným základom obličiek je nefrón, ktorých máme okolo dvoch miliónov. Skladá sa z tzv. Malpighiho telieska a systému kanálikov, kam sa pod veľkým tlakom filtruje tekutina z krvi. Obr. 2. Na samom začiatku je jej zloženie podobné plazme bez bielkovín a volá sa primárny moč. Preteká kanálikmi, kde sa ďalej filtruje, zahusťuje (vstrebávanie vody a niektorých živín) a mení na definitívny moč. Preniká najprv do obličkových kalichov a tie ústia do obličkovej panvičky. Odtiaľ sa močovodmi (ureter) presúva do močového mechúra a po aktivácii aktu močenia opúšťa telo močovou rúrou (uretra).
Obličky zabezpečujú, okrem hlavnej úlohy, ktorou je tvorba a vylučovanie moču, celú radu významných funkcií. Sprostredkujú racionálne hospodárenie (vylučovanie aj regulácia) organizmu s vodou a v nej rozpustných látok (najmä minerály sodík, draslík, horčík, vápnik, chloridy, fosfor), vrátane mimo obličkových riadiacich systémov stabilizácie minerálov, zásad a kyselín (ovplyvňujú aj acidobázickú rovnováhu). Majú významné miesto pri správnom fungovaní krvného tlaku (systém renín-angiotenzín-aldosterón), sú miestom tvorby a pôsobenia niektorých hormónov, prostaglandínov, kinínov, najmä na usmerňovanie obličkových funkcií, vylučovania erytropoetínu, tým sú významným faktorom krvitvorby (pri jeho nedostatku vzniká anémia – málokrvnosť), ale obličky tiež napomáhajú odbúravaniu niektorých hormónov, napr. kalcitonínu či inzulínu (až 40%) alebo steroidných hormónov.
Obličky sa podieľajú napr. aj na metabolizme aktívneho vitamínu D (kalcitriol, ktorý o. i. má významný podiel na metabolizme vápnika), tvorbe imunity, produkcii glukózy z tzv. necukorných zložiek (glukoneogenéza) alebo laktátu, odbúravajú niektoré mastné kyseliny. Veľmi dôležitou úlohou je štiepenie oligopeptidov (peptidy s krátkym reťazcom), vstrebávanie (resorbovanie) aminokyselín, ale aj majú podiel na likvidácii splodín metabolizmu, odstraňujú amoniak či pri zbavovaní organizmu nepotrebných, nežiaducich látok a toxínov (napr. močoviny, kreatinínu, kyseliny močovej, cudzorodých látok, tzv. uremických toxínov).
Z plejády funkcií, ktoré obličky zabezpečujú alebo sprostredkujú, dominantné miesto patrí vylučovaniu, filtrácii a reabsorpcii. Čiže nejde „iba“ o vylučovanie moču, ale aj o aktívnu schopnosť posunúť jeho obsahové látky prirodzenou cestou von z tela alebo vrátiť (filtrácia a reabsorpcia) do krvného obehu (prípadne vyrobiť) a sprístupniť ich bunkám, tkanivám, orgánom, orgánovým systémom, organizmu ako celku.
Obličková výkonnostná zdatnosť je daná jednoduchou rovnicou = rýchlosť filtrácie – rýchlosť reabsorpcie + rýchlosť vylučovania.
V systémoch glomerulov obličiek (obličky ich majú okolo dvoch miliónov, filtračnú plochu 2,5 m2, s prietokom 20-30 ml/s, denné množstvo glomerulárneho filtrátu je 170-180 litrov, pri 1,3-2,3 ml/sekundu glomerulárnej filtrácie na bežný povrch tela), pritom z uvedeného množstva sa 99% vráti (zrezorbuje) späť do tela.
Pritom glomerulárny filter a rezorbčná schopnosť sú síce prepojené, ale k ich prípadným poškodeniam môže dôjsť aj samostatne. Navyše, nie s rovnakou intenzitou a nemusí sa týkať všetkých súčastí a zložiek krvi rovnocenným dielom.
Správne vyhodnotiť vylučovanie (sekréciu, exkréciu), filtráciu a reabsorpciu (obr. 3) vyžaduje množstvo údajov a skúseného odborníka na choroby obličiek, nefrológa, ktorý si prizýva aj nemalý počet ďalších špecialistov. Vyplýva to z analýzy presvedčivých alebo možných príčin poškodenia a zlyhávania obličiek. Pritom ochorenia obličiek môžu postihnúť prietok krvi, funkcie glomerulov a/alebo tubulov, neadekvátne zloženie moču, obmedzenie močového odtoku.
V medicínskej praxi sa rozoznáva termín obličkové zlyhávanie (ide o prebiehajúci proces poškodzovania obličiek) a obličkové zlyhanie (už dokonaný stav obličkového poškodenia). Má to zásadný význam, najmä pri určovaní taktiky liečby.
Z hľadiska časovej postupnosti sa rozoznáva akútne (náhle) a chronické (dlhodobé) obličkové zlyhávanie.
Podľa príčiny sa hodnotia tzv. faktory prerenálne (ktoré predchádzajú tvorbe moču), intrarenálne (vychádzajúce zo samotných obličiek) a postrenálne (ktoré nejakým spôsobom narúšajú systém tvorby a vylučovania moču v odtokovej, mimo obličkovej časti vylučovacej močovej sústavy).
K najčastejším prerenálnym príčinám patria objemová strata telesných tekutín (najmä chronická dehydratácia a masívne krvácanie), poruchy prekrvenia obličiek, tzv. cirkulačné poruchy (pri rôznych chorobách, napr. srdcovocievnych), toxické príčiny (otrava obličiek s následným zúžením ich prívodných ciev, napr. pri tzv. hepatorenálnom syndróme, čiže súbežnom prudkom zlyhaní pečene aj obličiek).
Intrarenálne príčiny spôsobujú najčastejšie faktory toxické (rôzne otravy, ale aj napr. sepsa s mnoho orgánovým zlyhávaním a nežiaduce účinky liekov, akými sú kontrastné látky, niektoré antibiotiká, nesteroidné antireumatiká, analgetiká, tzv. ACE inhibítory, sartany, diuretiká, onkologické lieky či nové liečivá). Ďalšiu skupinu tvoria príčiny ischemické (z nedostatočného prekrvenia), napr. v prípade embólií alebo zápalových chorôb tepien, vrátane tzv. mikro-vaskulárnych príčin (napr. pri prudkej glomerulofritíde, tzv. hemolyticko-uremickom syndróme alebo v prípade nefritíd, čiže špeciálnych zápalov obličky). Dôležitú skupinu tvorí upchatie tubulov, napr. v dôsledku rôznych patologických nánosov, pri hemolýze (rozpade krviniek) či rhabdomyolýze (rozpad drobných svalových vlákien).
Postrenálne príčiny sa týkajú obojstranného upchatia (obštrukcia) močovodov (zápaly, kamene, jazvy, nádory), porúch vyprázdňovania močového mechúra (zväčšená prostata, zápaly, nádory), zúženia močovej rúry (napr. v dôsledku jaziev, úrazov, zápalov, nádorov).
O príznakoch, priebehu zlyhávania obličiek a iných súvislostiach pokračujeme nabudúce.
