Výkonné bunky pankreasu a to bez ohľadu či zabezpečujú exokrinnú (najmä enzýmy) endokrinnú (hlavne hormóny) alebo inú produkciu (napr. znižovanie kyslosti žalúdkového obsahu) podžalúdkovej žľazy nemajú schopnosť obmeny a ich regenerácia, napríklad po prebehnutom zápalovom procese, je takmer nulová. Kompenzované je to síce ich pomerne bohatým zastúpením, ale tento ich počet sa neobnovuje, čo v praxi znamená, že má svoje limity, kedy sa množstvo poškodených výkonných buniek natoľko zdecimuje, že nestačí „utiahnuť“ potreby organizmu. Vznikajú najrôznejšie deficity vo výkone, nabiehajú chronické ochorenia a stavy, ktoré sprevádzajú postihnutú osobu prakticky počas jeho celého života.
Navyše, neexistujú kritériá, nepoznané sú detailné mechanizmy, ktoré tieto stavy spôsobujú. Prečo u jedného už vznikli, inému sa vyhýbajú. Možno iba odhadovať, ktorá so základných funkcií je postihnutá viac ako ostatné, diétnymi a liečebnými opatreniami sa usilovať získaný deficit vyrovnávať.
U tých, ktorým chýbajú enzýmy ich celoživotným nahrádzaním alebo s nutnosťou dopĺňať hormóny pankreasu, najmä inzulín, lebo vznikne cukrovka druhého typu, so všetkými neduhmi s ňou spojenými. Nezriedka je nutné obe základné možnosti kombinovať v nádeji, že zvolenú liečbu „trafíme“ správne, dobre ju vybalansujeme, viac pomôžeme ako poškodíme chorému pankreasu a celému organizmu ako celku. Najmä z dôvodu (už sme o tom písali), že funkcie pankreasu sú s ostatnými, a nie iba vitálne najdôležitejšími činnosťami organizmu človeka, veľmi úzko poprepájané.
Ďalšou, niemenej závažnou otázkou je, odhadnúť stupeň a rozsah devastácie podžalúdkovej žľazy v prípade, že dôjde k pankreatitíde, predvídať jej priebeh a určiť čas, kedy (a ako) sa dokáže zastaviť, liečebne zvládnuť. Najmä tie najťažšie formy, kedy tímy medicínskych pracovníkov robia prvé – posledné, doslova by zniesli modré z neba, aby pacientovi pomohli, ale nie sú úspešní. Môžem zo svojej praxe potvrdiť, že je to aj pre obsluhujúci personál značne frustrujúce, nehovoriac už o tom, že sa ani len odhadnúť nedá, čo prežíva samotný pacient (pokiaľ je pri vedomí) a jeho najbližší.
Niemenej zložité je odpovedať na otázku, prečo u jedného človeka pankreatitída vznikla pri možno banálnom spúšťacom mechanizme, iný hýri a ignoruje všetky osvedčené odporúčania a nič mu nie je.
Aj keď individuálne rozdiely sa nedajú odignorovať, potrebné je plne akceptovať, že – podobne ako množstvo iných chorôb – ani pankreatitída nepríde len tak „z ničoho – nič“.
O dôsledkoch z prítomnosti mikrolitiázy a chronického alkoholizmu, najčastejších príčin pankreatitídy, sme sa venovali v predchádzajúcich blogoch. Teraz spomenieme aj iné.
Bez určenia poradia ide o ochorenia vírusové a bakteriálne iných orgánov a orgánových systémov rôznych lokalizácií, choroby pečene, žlčníka a žlčových ciest, vrátane obávanej cirhózy či cudzích telies vo vývodných žlčových cestách (vrátane parazitov). Závažné sú chorobné stavy, spojené s hemolýzou (rozpúšťaním krvi), ktorej príčina môže byť rozmanitá, od krvnej, infekčnej po toxickú. Existuje tiež celá skupina ochorení žalúdka a dvanástnika (vrátane vredovej choroby), ktorá môže priamo alebo nepriamo vyprovokovať vznik pankreatitídy. Zriedkavé nie sú pankreatitídy po inštrumentálnych výkonoch v oblasti žalúdka a dvanástnika (gastrofibroskopia, ERCP, čiže endoskopická retrográdna cholangiopankreatografia, obr. 3).
Do tejto kategórie možno zaradiť aj pankreatitídy, ktoré vznikli po úrazoch brucha (tupých, napr. riadidlami bicykla alebo ostrých, pri priamych poraneniach úmyselných alebo náhodných). Pankreatitídy sa však môžu vyskytnúť aj ako komplikácia po brušných a iných operáciách, vrátane inštrumentálnych pôrodov (napr. tzv. cisársky rez).
Medzi menej časté patria tiež zápaly pankreasu spôsobené niektorými liekmi, hoci táto príčina sa zisťuje a dokazuje veľmi zložito, lebo podstatnú úlohu hrá akási osobná predispozícia (náchylnosť) postihnutej osoby, ktorá spôsobí, že jednému ten istý liek prospieva a inému pri rovnakej diagnóze škodí. K raritným dôvodom vzniku zápalu podžalúdkovej žľazy, s ktorými však diagnostik musí rátať, sú faktory genetické (vrodené odchýlky), vaskulárne (cievne) anomálie, autoimúnne ochorenia (chorobné stavy, kedy si pacient vyrába odmietavú reakciu voči svojmu vlastnému telu alebo jeho časti), ale aj napr. hypekalciémia (zvýšené zdržiavanie vápnika v tele), hypertriacylglycerolémia (zvýšený obsah cirkulujúcich tukov v organizme) či neprimeraná aktivácia trypsinogénu (spôsobí nevhodnú aktiváciu enzýmov pankreasu, ktorá nie je podmienená príjmom stravy, spustí sa tým seba deštrukčný proces pankreasu).
Nepriaznivú úlohu zohráva aj únava (telesná aj duševná), stres, nahromadenie negatívnych vnemov, no najmä ich väčšie pribúdanie ako ubúdanie.
V posledných rokoch sa objavujú správy, ktoré poukazujú aj na narastajúci vplyv rôznych nežiaducich látok a prímesí v potravinách, najmä pokiaľ boli porušené zásady bezpečnosti pestovania, chovu, spracovania a uchovávania surovín, zaradených do potravinového reťazca (teraz nebudeme špekulovať či nevedomky alebo úmyselne).
V týchto a podobných prípadoch (mnohokrát sa kombinujú) ako aj v prekročení funkčných limitov podžalúdkovej žľazy sa skrýva odpoveď na otázku, prečo niekto dostane pankreatitídu po zdanlivo nevinnom diétnom prehrešku a inému sa vyhne aj pri poriadnych excesoch v jedle a pití. Aj napriek tomu, že v mnohých prípadoch (10-30%) sa jej príčinu nikdy nepodarí odhaliť.
Pankreatitídy najjednoduchšie delíme na akútne a chronické. Prechodnou formou bývajú tzv. chronické exacerbujúce, čiže dlhodobo správajúce sa ako chronické, prerušované náhlymi a najmä nečakanými vzplanutiami.
K najčastejším príznakom pankreatitídy patria trvalá a stupňujúca bolesť brucha, pocit na zvracanie (nauzea), zvracanie (vomitus), nechutenstvo, nevoľnosť, hnačky. Veľmi často sa pridruží zvýšenie telesnej teploty, zrýchlenie srdcovej činnosti (tachykardia), zníženie krvného tlaku (hypotenzia), plytké a urýchlené dýchanie, zvýšená citlivosť brucha na dotyk (peritoneálne dráždenie), utlmenie črevných pohybov (peristaltiky), žltačka.
Rýchla diagnostika sa robí na základe vyhodnotenia aktuálneho klinického stavu, rozšírená o vyšetrenie hladiny enzýmov v krvi, prípadne močových, najmä amylázy (lepšie tzv. izo- amylázy, ktorá je presnejšia) a lipázy.
Doplňujú sa ďalšie vyšetrenia hematologické, biochemické aj zobrazovacie, vrátane sonografie, počítačovej tomografie alebo magnetickej rezonancie. Dôležité je to nielen z dôvodu, aby sa určila správna diagnóza, rozsah postihnutia pankreasu a ostatných orgánov, ale hľadali aj iné príčiny, ktoré môžu mať, najmä v úvode svojho vzniku, podobné príznaky.
Akútna pankreatitída sa delí do troch kategórií. Ľahšia forma, ktorá je našťastie najčastejšou, sa lieči zvyčajne kombináciou hladovky, prípadne krátkodobej infúznej liečby, liekmi potláčajúcimi kŕče, zápal či iné pridružené príznaky. Môže sa zvládnuť aj ambulantne. Horšou alternatívou opuchová (edematózna) forma, ktorá už vyžaduje sústredenú a komplexnú liečbu v nemocnici. Pre všetkých zainteresovaných je najhoršou tzv. hemoragicko - nekrotizujúca pankreatitída (spojená s krvácaním a odumieraním tkaniva pankreasu), kedy pacientovi ide o život. V prípadoch s najhorším priebehom často skončí stratou pacienta, bez možnosti ju liečebne ovplyvniť alebo zvládnuť.
Chronická pankreatitída sprevádza postihnutú osobu celým jeho životom a znepríjemňuje ho podľa toho, ktorá zložka funkcií pankreasu je atakovaná viac, ktorá menej. V každom prípade, bez celoživotnej diéty a režimových opatrení sa nezaobíde, pokiaľ postihnutá osoba má záujem sa s problémom popasovať. A to nie je vôbec jednoduchá, ani obvyklá záležitosť.
Súčasťou je veľa obmedzení v strave aj životospráve. Vyhýbať sa musí mastným, dráždivým, mnohokrát aj údeným a korenistým jedlám, preferovať jednoduché spôsoby tepelnej úpravy požívatín, dbať na aktívny oddych, no najmä dodržiavať prísnu abstinenciu. Mnohokrát je potrebné dlhodobo užívať tráviace enzýmy, prípadne iné lieky, ktoré odstraňujú sprievodné symptómy (napr. nadúvanie, plynatosť, pálenie záhy, občasné bolesti, kŕče a pod.). Z niektorých, ktorým ostane postihnutá väčšmi endokrinná zložka funkcií podžalúdkovej žľazy, sa stanú diabetici, odkázaných často aj na pichanie si inzulínu, čo – samozrejme – prináša celú radu ďalších a následných problémov, nezriedka aj komplikácií. Nehovoriac o zvýšenej náchylnosti na rôzne poruchy imunity a iné ochorenia, vrátane tých najničivejších.
Úplne to zmení životné priority a neraz človeka navždy poznamená nielen fyzicky, ale aj psychicky, totálne mu prerozdelí systém priorít, úloh a cieľov. Akoby sa z neho stala celkom iná, možno aj lepšia, ale nikdy nie zdravšia osoba, akou bola predtým.
Preto je potrebné mať pred svojou podžalúdkovou žľazou patričný rešpekt a zbytočne ju neprepínať, podľa známeho ľudového hesla: „Neťahaj psa za chvost, lebo ...“
