patria medzi tzv. spúšťače. Preferovať tie, ktoré sú nápomocné správnej látkovej premene histamínu (spotrebovaniu), vrátane tvorby aj mobilizácie k tomu potrebných enzýmov a vylúčeniu z tela (detoxikácia). Celková a miestna podporná liečba (lieky, liečivé, ochranné masti a iné prostriedky) patrí do rúk špecialistov, neradno sa je s ňou zahrávať. Preto sa budeme venovať najmä diétnym a režimovým opatreniam.
Podobne ako pri každej kvalitatívnej aj kvantitatívnej zmene výživových zvyklostí, je potrebné precízne dbať na pitný režim. Polovica, až tri štvrtiny ľudí s histamínovou intoleranciou ho má podhodnotený. Pritom je nutné preferovať „vodovodnú“ vodu a nízko mineralizované minerálky, s malým zastúpením alebo bez obsahu oxidu uhličitého („bez bubliniek“ alebo s malým obsahom prírodného CO2, čiže „nízko bublinkové“).
Po nastavení hlavných (majoritných) zdrojov makroživín (bielkoviny, sacharidy, tuky) nasleduje dômyselné vyskladanie a pridávanie mikroživín (najmä vitamínov, minerálnych látok, urýchľovačov metabolických procesov). Nezastupiteľné miesto majú aj probiotiká („dobré“ mikroorganizmy) a prebiotiká („krmivo“ pre probiotické mikroorganizmy, predovšetkým vláknina). V prípade histamínovej intolerancie výber probiotík podlieha viac ako inde znalosti ich účinkov. Vymenované možnosti postupne spoločne preberieme.
Vzhľadom k nutnosti pristupovať prísne individuálne, sa v a aplikačnej praxi osvedčilo urobiť si podrobnú analýzu. Na základe presnej evidencie prijatých jedál, najmenej jednej nepretržitej mesačnej periódy (lepšia je tzv. zimná a letná verzia jedálnička, niektorí ju rozširujú aj na jar a jeseň). Plynie z toho, že ide o dlhodobý proces.
Aj v mojej praxi sa osvedčila tvorba akéhosi „stravovacieho pamätníčka“. Pacient si podrobne zapisuje nielen druh a množstvo prijatého jedla v priebehu celého obdobia, ale aj vpisuje poznámky, týkajúce sa akýchkoľvek pocitov a skúseností, najmä prípady, odchyľujúce sa od normy (pozitívne aj negatívne). Môžem zodpovedne prehlásiť, že som sa doposiaľ nestretol s presnejším návodom na nasledujúce individuálne diétne aj režimové zásahy, ktoré nutricionistovi z „pamätníčka“ priam „samé vyskakujú“.
Pokým z analýzy stravovacieho obsahu a návykov vyplynú konkrétne závery, odporúča sa v stravovaní začínať jednoducho : čo sa týka surovinovej základne aj tepelnej úpravy.
Siahať najprv po zdrojoch, ktoré sú obvyklé (vyrábané, pestované) v mieste pôsobenia pacienta (vrátane krajových aj rodinných zvykov), tým imunitnému systému dostatočne známe.
Zásadnou podmienkou je, aby bola prísne zabezpečená čerstvosť požívatín. Vyhýbať sa, najmä spočiatku, potravinám v hornej hranici zdravotnej nezávadnosti a životnosti (exspirácie). O exspirovaných ani nehovoriac.
Dôraz je potrebné dávať na akurátny príjem bielkovín (1 g proteínov /1 kg telesnej hmotnosti / 1 deň). K výhodnými zdrojom patri hlavne mäso. Najmä tzv. červené (niektorí hovoria „tmavé“, čiže mäso jatočných cicavcov), zbavené viditeľného tuku (tzv. chudé). Hydina musí dostať na začiatku pauzu. Rýb treba konzumovať spočiatku menej, ale ak áno, potom zásadne musia byť čerstvo vylovené (ulovené) z bezchybných chovov. Vzhľadom k skutočnosti, že sme suchozemskou krajinou, morské by mali prísť na radu až vtedy, keď sa klinický stav pacienta významne zlepší. Lebo, akokoľvek dobre skladované ryby, patria do prvej kategórie rizikových požívatín pre vznik biogénnych amínov. Na skúšku by to mala byť najprv makrela alebo haring. Ak test dopadne zhovievavo voči organizmu, možno postupne pridávať iné čerstvé druhy. Na samý koniec prichádzajú do úvahy obozretne aj tzv. plody mora. Podobné je to s divinou. S prebiehajúcim časom, pokiaľ sa zdravotný stav zlepšil, sa možno opatrne vrátiť aj k hydine (okrem kačiek a husí, lebo tie sú pre ľudí s histamínovou intoleranciou zakázané).
Pacienti, ktorí nemajú mäso v jedálničku (nechcú ho alebo nemôžu jesť), musia v ňom obsiahnuté makroživiny (hlavne bielkoviny) nahradiť z iných zdrojov, najmä strukovín, cestovín a ryže, najlepšie nelúpanej (nebrúsenej). No aj pre mäso obľubujúcich je výhodné, aby sa dodržal pomer medzi bielkovinami živočíšnymi a rastlinným na úrovni 1:1. Precíznejší uprednostnia 2:1, v prospech rastlinných. Citlivo doplnené neveľkým množstvom panenských rastlinných olejov (lisovanými za studena), s obsahom všetkých omega foriem nenasýtených mastných kyselín (hlavne ω-3, ω-6, ω-9, ale aj ω-7, napr. olivový, no najlepší je pravdepodobne saflórový). Dobrou alternatívou sú aj orechy, semená, jadrá (u nás rastúce), ale na začiatku ozdravnej kúry by mali byť zaradené v malých dávkach a skôr ako podpora prísunu mikroživín.
Aj keď živočíšne tuky nie sú vyložene zakazované (napr. maslo či bravčová masť), na začiatku liečby histamínovej intolerancie je ich nutné výrazne obmedziť (kvôli obsahu nasýtených tukov), pokým neprebehne očistná fáza zmeny zmien, ktorú sme zahájili.
Preto by nemal byť takmer žiadny problém dodržať pomer sacharidy : tuky : bielkoviny v percentuálnom vyjadrení 50 : 30 : 20. Tabuľky výživových hodnôt potravín (požívatín) bývajú preto vítaným pomocníkom, najmä v úvode ozdravného plánu.
Majoritným zdrojom mikroživín v našich podmienkach je ovocie a zelenina. Vzhľadom k potrebe niektorých minerálov (železo, zinok, meď, selén a ďalších stopových prvkov) a vitamínov. Z nich ide najmä o vitamín C, ktorý znižuje tvorbu histamínu v tele, zároveň urýchľuje jeho zmetabolizovanie a vitamínu B6 (pyridoxínový komplex), ktorý zvyšuje aktivitu DAO v čreve (enzým diaminooxidáza, viď predchádzajúce blogy). Ale svojim pozitívnym podielom prispievajú aj vitamíny B1, B3, B5, B7, B12. Aj preto je výhodný slepačí žĺtok (pokiaľ ho pacient môže, lebo obsahuje aj železo, selén, zinok, vitamíny B5, B7, B12). Dnes už pomerne dobrou alternatívou bývajú tiež poctivé (certifikované) výživové doplnky.
Ako si poradiť so spúšťačmi histamínovej intolerancie, budeme rozoberať nabudúce.
