Iné hospodárske zvieratá majú podobný obsah uvedeného sacharidu vo svojich mliekach. V teoretickej rovine to znamená, že človek s laktózovou intoleranciou by mohol denne prijať 230-250 gramov (približne aj toľko mililitrov) mlieka bez toho, aby mu poškodilo.
Ale, pre ľudí, ktorí boli zvyknutí na určitý a pravidelný konzum mlieka, vzdať sa ho neznamená úplne vynechať iba príjem v ňom obsiahnutej laktózy, ale aj množstva ďalších výživných látok. Na pravidelný prísun niektorých boli ich organizmy nastavené, uprednostňovali tento zdroj príjmu pred inými, tým ho očakávajú. Ukončiť príjem mlieka „z hodiny na hodinu“, pokiaľ nie je pripravená zodpovedajúca náhrada, zaháji nedostatok prísunu niektorých živín. Spočiatku nepatrný, no s plynúcim časom narastajúci. A to už problémom byť môže, niekedy aj dosť závažným.
Preto je výhodné a najmä v úvode „bezmliečnej“ liečebnej kúry, využívať poctivé (tým oveľa drahšie) mlieko a jeho výrobky, so zníženým obsahom laktózy (bez laktózy, lacto free, lactose free, lactosefrei, obr. 3). Doplnené o kyslomliečne produkty, ktoré vďaka fermentácii baktériami mliečneho kvasenia, majú významne znížený obsah mliečneho cukru (nielenže laktózu dokážu rozložiť, ale niektoré aj majú schopnosť vyrábať enzým laktázu, najmenej pre svoju vlastnú potrebu, no vždy sa niečo „zvýši“ aj pre organizmus človeka). Navyše, dlhšie zotrvávajú v žalúdku. Pri pomalšej evakuácii je prísun laktózy do tenkého čreva pozvoľnejší. Lepšiemu tráveniu laktózy napomáha aj vyšší obsah tuku v mliečnom výrobku. Uvedený postup odporúča aj Európsky úrad pre bezpečnosť potravín - European Food Safety Authority (EFSA).
Výrobky so „zníženým obsahom laktózy“ by nemali obsahovať viac ako 1 g laktózy v 100 g potraviny alebo v 100 ml mliečneho nápoja.
„Bezlaktózové“ môžu mať najviac 10 mg laktózy v 100 g potraviny alebo v 100 ml mliečneho nápoja a musia byť bez obsahu voľnej galaktózy.
Potrebné je brať do úvahy aj ďalšie súvislosti.
Neslobodno totiž zabúdať na celú plejádu ďalších požívatín, pri ktorých príprave sa mlieko použilo a preto obsahujú určité percento laktózy. Jej nepatrné množstvá sa môžu zrátavať. Preto je ich vhodné nielen obmedziť, ale postupne nahradiť inými surovinami, aby pomaly a nebadane nevznikal a nenarastal nutričný aj energetický deficit.
Ide napríklad o pekárenské výrobky, vrátane cereálnych (chlieb, pečivo, koláče, palacinky, múčniky, sušienky, pagáče, napolitánky), cukrárske produkty (čokoláda, bonbóny, dezerty, tyčinky, cukríky, zákusky, torty, zmrzliny, mrazené krémy, pudingy, ale aj slané pečivo), kombinované cereálne prípravky (tzv. ranné, desiatové, müsli), mäsové výrobky (salámy, klobásy, párky, šunky, výrobky z mäsa a rýb v konzervách), tuky a výrobky s obsahom tuku (maslo, margaríny, nátierky, krémy), slané pochutiny (zemiakové lupienky, slané krekery), zmesi v prášku na prípravu rôznych jedál (pizza a iné druhy cesta, napr. halušky, strapačky), hotové jedlá (jedálne, reštaurácie, formou dovozu), omáčky a prísady (dresingy, majonézy, tatárske), nápoje (káva kapučíno, late či ľadová), instantné potraviny, mrazené a iné polotovary, niektoré koreniny, príchute a prísady (zmesi korenia, zvýrazňovače chuti, prísady na zahustenie). Tvrdé syry laktózu (takmer) neobsahujú (ostáva v srvátke), ale mäkké áno.
Aj preto si je potrebné všímať obaly výrobkov.
Dosť často za prehliada, že laktóza býva tiež súčasťou niektorých liekov. Napríklad, znižujúcich žalúdočnú kyslosť (antacidá), tíšiacich bolesť (analgetiká), proti padúcnici (antiepileptiká), potláčajúcich alergie (antihistaminiká), antibiotiká, znižujúcich vysoký krvný tlak (antihypertenzíva, napr. ACE inhibítory, blokátory kalciových kanálov), rozširujúcich priedušky (bronchodilatanciá), podporujúcich vykašliavanie (expektoranciá), zamedzujúcich tvorbu hlienu (mukolytiká) a ďalšie. Zvyčajne nie vo veľkých množstvách, ale v konečnom dôsledku zvyšujú celkový príjem laktózy. Pozorne si je preto potrebné preštudovať príbalový leták a konzultovať predpisujúceho či ošetrujúceho lekára.
Na vymenovanie správnych náhrad ostatných živín (makro- aj mikro-) mlieka by nestačilo niekoľko blogov. Preto je nanajvýš vhodná konzultácia s nutričnými špecialistami, lebo počet a rôznorodosť jeho živín je pomerne dosť rozsiahly a neexistuje jediný potravinový (surovinový) zdroj, ktorý by to „vybavil“.
Pritom zďaleka nejde iba o notoricky známy deficit vápnika, horčíka, fosforu, zinku či selénu (zvieracie mlieka obsahujú vyše sto minerálov, vrátane stopových a ultrastopových prvkov), vitamínov (A, D, E, K, C a celej skupiny z B rady, najmä B1, B2, B3, B5, B6, B9, B12), vitamínom podobných látok, ale aj množstva iných nutrientov. Z pohľadu aktuálnych znalostí vedy aj celej plejády dnes mimoriadne cenených membránových zložených tukov, globulárnych proteínov, kombinovaných bielkovín, enzýmov a ďalších látok, patriacich do veľkej skupiny mikroživín.
Preto sú samoštúdium, priebežné kontroly a kontakty s odborníkmi neustále namieste.
Napríklad aj na www.symptomedica.com
Pokračujeme nabudúce.
