Jozef Szimeth
Aljaška zanechala obrovský dojem
Začalo sa to nečakane, počas cvičenia technického kreslenia v prvom semestri. So spolužiakmi som sa poznal sotva pár mesiacov. Ľuboša som z nich všetkých poznal najlepšie. Hodina cvičenia bola nezáživná, každí sa snažil výkresy dotiahnuť do konca, doma sa nikomu nechcelo. Ľuboš behal hore dole no ako som si neskôr všimol neboli to výkresy. Pribehol som k nemu či mu s tým neviem pomôcť. Pýtam sa: „čo to máš “ on na to: „idem pracovať do Ameriky“. Moja blesková odpoveď bola: “ idem s tebou “. Vôbec ma nenapadlo, či je to vhodné, či už má s kým ísť.... No jeho tiež blesková odpoveď bola: „ Jasné poď so mnou, akurát po cviku idem do agentúry “
