Hoci táto stavba púta pozornosť nejedného okoloidúceho, kaštieľ je prístupný iba na vlastné riziko.
Parkujeme pri domoch na konci dediny - smerom k tabuli "slepá ulica". Hovorí sa: "Kto nemá v hlave, má v nohách". Veru, toto bol aj náš prípad. Naokolo sme nevideli žiadny chodník, ktorý by viedol hore ku kaštieľu, tak sme sa predierali pichľavým krovím hore do kopca.
O to väčšie prekvapenie nás čakalo, keď sme z poschodia uvideli pekne udržiavaný chodníček priamo ku kaštieľu. Poučte sa z našich chýb, nepredierajte sa tým krovím :-)
Už na pohľad stavba chátra. Podľa informácií na internete sme si mysleli, že dovnútra sa ani nedostaneme. Niekto ale vylomil dvere, takže sme sa vybrali na prieskum...
Stavba pochádza z druhej polovice 16.storočia a dnes je v súkromnom vlastníctve. Posledná rekonštrukcia prebehla v 90-tych rokoch, ale odvtedy sa žiaľ budova rozpadáva. Napriek tomu je vnútri celkom "poriadok", ak sa to tak dá nazvať. Navštívila som už nejednu chátrajúcu stavbu, a hoci aj v tejto nachádzame jasné znaky toho že to tu až také opustené nie je, relatívne je tu málo smetí a sutina je tiež zväčša odprataná.
Vnútri nás čaká množstvo miestností, zahliadneme aj nástenné maľby či starodávny krb. Z okien na poschodí je krásny výhľad na okolie. Zamrzelo ma, že kaštieľ ktorý by bol ideálny na romantický pobyt s krásnym výhľadom je v takomto zanedbanom stave. Dokonca tu vraj bola kedysi krásny park s gaštanovou alejou.
Určite odporúčam sem nazrieť ak budete mať cestu okolo. A prosím....ak sa budete premávať budovou, aspoň si pospevujte....Cestou na dolné podlažia ma skoro šľak trafil keď sa z ničoho nič predo mnou zjavil ďalší prieskumník :-) Vyzeral, že mu tiež stúpol tlak - týmto ho pozdravujem :-)
