Dlhé roky som plánovala výstup na Vepor, ale vždy mi do toho niečo prišlo. Alebo len proste vyhral iný kopec....Ale oplatilo sa mi počkať. Vyšľapať si to na Vepor v takomto krásnom jesennom počasí s parťákom odháňajúcim medvede nemalo chybu.
Pôvodný plán bol privstať si a pozrieť si východ slnka. Východ slnka síce bol, ale nad Klenovcom a nie hore na kopci. Nuž nie sme náročná dvojica, uspokojili sme sa aj s týmto východom.
Parkujeme pri informačnej tabuli v Skorušinej. Nikde nikoho, väčšina turistov ešte asi spí pod teplým paplónom v tejto kose. Keďže my žiaden paplón so sebou nemáme, uhneme si radšej kúsok z domácej pálenky a ideme na to...
Hoci sa to nezdá, celý čas mierne stúpame od parkoviska po žltej až k Trom vodám. Asfaltka na začiatku nie je veľká výhra, ale náladu nám zlepšuje krásne sfarbený les naokolo. Alebo to bude tou pálenkou?
Cestou míňame studničku a bunkre v celkom zachovalom stave. Sme obklopení tichom prírody a zrazu niekto vedľa mňa zrúke "Ho héééj maco, ho héééj". Skoro som si cvrkla tak ma to vyľakalo :-) A to vlastne môj parťák odháňa medvede. Vraj sa to v tomto okolí takto robí. Niekto nosí sprej proti medveďom, niekto rolničku, tak ja mám pre istotu Dvojnohého plašiča medveďov. Tak či onak, dúfam že ich plašil a neprivolával...
Do cca hodinky a pol prichádzame k tabuli Tri vody kde zjavne prebieha ťažba dreva - aj vidieť, aj počuť. Odtiaľto nás až po Chatu pod Vartou čaká najskôr štrková a neskôr naúzko vyšľapaná cestička lúkou a lesom. Stále sa držíme žltého značenia, ale značky sa nám neraz strácajú a stačí chvíľka nepozornosti aby ste sa vybrali zlým smerom.
Čoskoro prichádzame k ďalšej tabuli kde sa nachádza aj útulňa 1.cenovej skupiny ale bez obsluhy ako nás vtipne privítala tabuľa vnútri drevenice. :-) Vnútri je čisto, nachádzajú sa tu postele, stolík, krb a pred chatou aj studnička kde sa viete osviežiť či doplniť zásoby vody. Na núdzové prespatie ideálne.
Sme vo výške 1065m a k Sedlu pod Vartou (1120 m.) je to už len pár minút. V diaľke vidieť Vepor a hoci sa mi zdá že je ešte hrozne ďaleko, každú chvíľku výstupu si užívam. Veď nás obklopuje nádherne farebná príroda, pofukuje príjemný vetrík, vtáčiky čvirikajú a ešte aj drevorubači prerušili svoju prácu ako keby nechceli pokaziť tento ideálny moment.
Môjmu parťákovi vydržalo asi 5 minút, že bol ticho tak sa vyberieme ďalej po červenej tentoraz už priamo na Klenovský Vepor. Naše parádne stúpanie najskôr v lese a neskôr na skalách sa nesie v znamení dobrej nálady a smiechu. Inak Klenovský Vepor sa v okolí nazýva aj Jánošíkova skala. Traduje sa, že Jánošík by tu mal mať odtlačené krpce ktoré nosil na nohách a na svätojánsku noc sa táto skala otvára a odkryjú sa všetky jeho poklady.
Miestami je to naozaj makačka , kúsok sa šmýka aj na lístí, niekde si pomáham aj rukami aby som vyliezla po skalách, ale hlavne viackrát sa nám stratí značenie a iba vďaka online mapám nachádzame správny smer. Les vystriedajú husté kríky a tie zase skalnaté bralá. Zahliadneme dokonca aj Tatry a Kráľovu Hoľu cestou hore.
Do hodinky prichádzame k nášmu hlavnému cieľu - Sme na Vepri (1338m)! A ten výhľad...no proste nádhera. Kukneme aj na ružicu ktorú stráži Jánošík, ale nakoniec iba sadáme, vyťahujeme sladké na energiu a kocháme sa okolím.
Otvárajú sa nám výhľady na hrebene Veporských a Stolických vrchov. Klenovský Vepor bol vyhlásený aj za národnú prírodnú pamiatku kvôli rôznym druhom chránenej fauny a flóry. Nechám fotky rozprávať sa seba...
Neďaleko ružice, presne pod tabuľou Klenovský Vepor je miesto na stanovanie a opekanie. Stanovanie tu môže byť celkom adrenalínové aj vďaka množstvu medveďov...Tiež sa tu nachádza studnička s názvom Jánošíkova slza - cca 25min. Ak si chcete skrátiť túru, odtiaľto sa môžete vrátiť späť po rovnakej trase na Skorušinú. My sa vyberieme na Tri chotáre. Prekračujeme pomyselnú čiaru za Veprom a tu zrazu sneh. Ešteže tie návleky a mačky sme si zabalili! Asi nám ich aj bude treba :-)
Krásny farebný les čoskoro vystrieda les ako z lepšieho hororu. To známe: "Ho héééj maco, ho héééj" počuť čoraz častejšie až hľa..medvedia stopa...Po tichej dohode pridávame do kroku :-)
Ešteže nás dobrá nálada neopúšťa napriek strachu z maca a stúpaniu, ktoré sme vôbec nečakali. K tabuli Tri chotáre prichádzame unavení, spotení, v mojom prípade aj ufrflaní a vďačne sa na krásnej zelenej lúke usádzame a vychutnávame rožky, ktoré by možno aj tomu macovi chutili. Klobásové :-)
Aj nálada po jedle a posedení na slnku sa zlepšila a my sa vyberieme k Železnej bráne ktorá je vzdialená len pár minút od nás. Neviem teda čo som čakala pod názvom Železná brána....ale asi rúbanisko nie.
Cestu po žltej sme si skrátili strmým chodníčkom popod lanovkou. Nabudúce asi pribalím lopár a spustím sa na zadku... Poviem vám, radšej by som stúpala do kopca ako po takomto strmáku dole. Ani pohľad na Klenovský Vepor oproti mi nezlepší náladu. A dokonca ešte aj môj Dvojnohý plašič medveďov úplne stíchol a vydáva nás napospas osudu :-)
Napriek ufrflanému koncu to bola jedna z mojich najkrajších túr tento rok. Nič lepšie som si nemohla želať na narodeniny ako tento zážitok uprostred prekrásnej jesene. Celú trasu Skorušiná-Chata pod Vartou-Sedlo pod Vartou-Klenovský Vepor-Tri Chotáre-Železná brána-Skorušiná sme dali za 7 hodín a jej najvyšší bod bol práve Klenovský Vepor vo výške 1338 m.n.m. Prevýšenie cez 880m a dĺžka 17 kilometrov je vhodnejšie pre zdatnejších turistov.. Môžem vám ale zaručiť, že je to obrovský zážitok a hoci som niekde na internete čítala, že sú tu iba obmedzené výhľady, vôbec s tým nesúhlasim :-)
