Samozrejme...my sme sa sem vôbec nevybrali za pekného počasia. Od rána pršalo, predpoveď tiež nenaznačovala že by sme mali šťastie na nejaké slnko. Napriek tomu sme sa s veľkou chuťou vybrali na tento okruh zo Stratenej.
O Stratenej treba vedieť toľko, že je tu stále asi o 5 stupňov menej ako v okolí. Neraz sa mi stalo že v Dedinkách mi stačilo tričko a v Stratenej som si na seba dávala ďalšiu vrstvu.
Parkujeme pri kostole po tom, čo si nás ujo vykúkajúci z neďalekého múzea dôkladne obzrie a zhodnotí, že tam parkovať môžeme :-) Po zelenej sa vyberieme smerom k cintorínu, kde máte možnosť aj naplniť zásoby vody pri studničke. Môj parťák sa okamžite chopí šance mi dokázať, že nie každá voda zo studničky je závadná a hneď ju ochutnáva. Hovorím si ...v poriadku....stromov a lopúchov je tu dostatok keby niečo :-)

Popri cintoríne vedie zelená ďalej po celkom strmom kopci. V hustom lese sme chránení pred vytrvalým dažďom ktorý sa spustil tesne po tom, čo sme vošli do lesa. Miestami sa musíme predierať kríkmi, ale čoskoro sa dostávame k prvej jaskyni. Táto oblasť je charakteristická práve tým, že sa tu nachádza veľké množstvo rôznych jaskýň. Niektoré sú prístupné popri turistických chodníkoch. Aj táto jaskyňa je prístupná, no treba mať určitú obratnosť aby ste sa k nej dostali. Casheri zbystrite pozornosť! Nachádza sa tu keška, ktorej prevedenie sa mi veľmi páčilo...

Cestičku popri skalnatom brale vystrieda riadne kopčisko. Mojou jedinou útechou sú kríky plné lesných malín. Veru napadlo mi či na druhej strane toho kríka číha na nás nejaký maco. Ale myslím že môj parťák bol dostatočne ukecaný a hlučný aby si to maco (keby tam nejaký bol) rozmyslel a radšej sa vybral vyjedať maliny kúsok ďalej.

Maliny vystrieda nepríjemná pŕhľava a ja ďakujem bohu za to, že som sa ráno rozhodla dať si dlhé legíny. Hoci sú celé mokré od dažďa (áno, toto som nedomyslela), tak aspoň som chránená pred pŕhľavou.
Čoskoro odbáčame a príroda okolo nás sa mení šmahom ruky. Žiaľ aj v tomto lese sa ťaží, a podľa toho čo vidím nie málo...

Po dvoch hodinkách moknutia a vyjedania malín sa dostávame k tabuli Občasný prameň. Občasný prameň je taká raritka. Jedná sa o periodickú vyvieračku, ktorá vznikla pred cca 130timi rokmi a k takému výveru ako vidíme my dochádza vtedy keď sa podzemné priestory naplnia vodou a dostanú sa na povrch. Naposledy keď som tu bola vody nebolo, zato dnes máme možnosť vidieť naozaj bohatý občasný prameň.

Nachádza sa tu aj prístrešok kde vybaľujeme jedlo a dávame si pauzu. Veď kto by odolal rožkom a dobre vychladenému radleru. :-)

K Havranej skale nám to ukazuje 35 minút po žltej, ale keď vidím aký kopec nás čaká, viem že nám to zaberie kúsok viac. Strmák je to teda parádny a celkom ma poteší keď sa dostávame k ďalšej jaskyni a ja mám čas kúsok dlhšie si oddýchnuť. Parťák práve pochopil, že keď stúpam do kopca, nemá si ma doberať :-)
Jaskyňa v Havranej skale je dlhá 39m a prístupných pre verejnosť je prvých 25 metrov. Odtiaľto je to ešte pár minúť a my sme na Havranej skale.

Tabuľa Havrania skala je umiestnená uprostred lesa. Netreba sa ľakať, neďaleko sú dva vyhliadkové body kde krásne vidieť do doliny. A hoci je oblačno, slnko sme dnes hádam ani nevideli a opäť začína pršať, výhľady sú nádherné a aj v takomto počasí majú niečo do seba.


Dlho sa tu nezdržíme, obliekame nepremokavé vrstvy a vyrážame smerom k Stratenskému kaňonu ďalej po žltej. Hovorí sa že neexistuje zlé počasie na túru len zle oblečený turista. Taký lejak aký sa spustil by som nedopriala ani tomu dobre oblečenému turistovi :-)
Napriek dažďu prechádzame lúkou, ktorú čoskoro vystriedajú vodopády, ďalšie jaskyne a malinové kríky. Rezkým tempom prechádzame tiesňavou a dávame pozor na šmykľavé kamene.

Tu nám treba preskočiť spadnutý strom a tam zase zliezť po strmom skalnatom brale. Ja za pomoci parťáka opäť so strachom v očiach ...lebo však výška :-D

K Stratenskému kaňonu prichádzame do hodinky. Stratenský kaňon lemujú náučné tabule a dá sa sem vybrať aj "iba tak" keď zastanete pri tuneli za Stratenou. Celý kaňon má cca 1,5 kilometra a je vhodný aj pre vozíčkarov alebo cyklistov.


Od bodu kde nás "vypľul" les to máme už len 20 minút k autu. Zo začiatku prechádzame nádherným kaňonom, ale čoskoro ho vystrieda asfaltka popri ceste až po dedinu.

Celý okruh Stratená - Občasný prameň - Havrania skala - Stratenský kaňon - Stratená má do 10 kilometrov a my sme ju prešli za 5 hodín aj s prestávkami na vydýchanie, jedlo a fotenie. Prevýšenie je cez 500m čo nie je žiadna tragédia a zvládne to aj menej zdatný turista. Napriek veľmi upršanému počasiu sme si túto turistiku vychutnali a sme bohatší o ďalší zážitok.