Všetko z Kováčovej/Pocit

Pod dverami vidím na chodbu kde je svetlo, teraz mi aj to vadí, neviem zaspať. Dnes v noci sú v službe dve moje najobľúbenejšie sestričky. Jedna je malá a milá, a tá druhá je veľmi schopná a jemná. Myslím na Čiča, on je Albánec z Juhoslávie.Keď sa vracal domov zo Švajčiarska, havaroval pri Žiline a odvtedy je na vozíku. Je strašný opilec a jeho každovečerný program je, že sa opije. Nevie sa zmieriť s osudom a preto potrebuje „narkózu“. Škoda, lebo je ozaj milý chlap. Často sa rozprávame a snažím sa ho presvedčiť, aby sa vyrovnal s osudom, lebo inak bude len ľutovať sám seba, a to nikam nevedie. Počúva ma a povie, že mám pravdu, ale večer sa zasa opije. Už je tu vyše roka a s každým si tyká. On je tu môj najlepší kamarát. Veľa rozpráva o predchádzajúcom živote, o tom, že pracoval vo Švajčiarsku, koľko mileniek mal, a aj tu na Slovensku. Jeho otec mal továreň v Kosove, ale keď sa mu to stalo, všetko predal, aby mohol vyplatiť účty. Teraz aj on je tu, nechal doma osem detí a manželku. Hovorí, že predtým už mal štyri nehody, vždy bol opitý, iba teraz nie, vtedy sa mu nestalo nič, a teraz...a potom, že osud nie je cinický?! Niektorí hovoria, že Pán Boh to tak zariadil, aby pri opilcoch stáli zvlášť strážni anjeli. Asi aj to bol problém. Strážny anjel nedával pozor, lebo ani on nebol opitý.Začínam byť netrpezlivý, lebo nikto nechodí. Hoci zvonček mám pri ruke, ale nechcem ho použiť. Z včerajšej noci si už nespomínam na nič, zostala mi iba horká chuť tabletky, čo sa mi   roztopila v ústach, a potom som skoro zvracal. Cítim, že mám horúčku. Počujem, že po chodbe teraz začínajú chodiť, aby otáčali pacientov, ktorí toho nie sú schopní. O polnoci boli aj u mňa, a aj mňa otočili. Teraz myslím na Zoliho, on je z Dunajskej Stredy a je tu už od januára. Bol na diskotéke s kamarátmi, a jeden chlap, len tak zo srandy- postrelil ho. Aj to sa stáva, tu na Slovensku, v 21. storočí. Otvárajú sa dvere a prichádzajú všetci traja a sestrička sa ma pýta prečo nespím. Poviem jej, aká je situácia. Meriava mi teplotu a potom odíde. Za chvíľu sa vráti s tabletkou a medzitým mi povie pár upokojujúcich slov. Toľko. HAPPY END