Dnes rano som si privstala, moj budik zacal nehorazne hulakat o 5:45. Naschval som si ho tak nastavila. Dnes nemozem zaspat, je predsa celostatny strajk a ak zaspim, nemam sa ako dostat do prace.
Z bytu som vybehla o 6:35. Rezko si to na mierim do metra Sant Antoni. Je 6:40 a ja cakam na metro, na informacnej tabuli sa odcita cas cakania, 2:46. Je to dobe. Ak zmeskam vlak o 7:05 pridem do prace neskoro, alebo mozno nepridem? Veselo cakam na metro. Pritomnost dozorcov je cititelna. Linia L2 (fialova) nie je vobec preplnena. Dokonca si mozem sadnut. Je to dobre.
Je 6:50, som v metrovej stanici Paseo de Gracia. Uz len dobehnut na vlak, nachadzam sa blizko vlakovej stanici (treba prejst takych 300 metrov). Vybehnem von na ulicu Paseo de Gracia. Ulica je skoro ludoprazdna. Vidno hrstku aut, vacsina z nich je policajnych. Kracam po Paseo de Gracia smerom k vlakovej stanici. Pri jednej banke je hluk ludi, a tiez vsade pritomni policajti. Vchod do banky je uplne zataraseny, neda sa tam dostat. Kracam dalej. Uz som na stanici. Moj kolega tam tiez je. Vlakova spolocnost Renfe nechala vstup volny na nastupistia, dnes netreba platit cestovne, zaujimave. Stojime na nastupisti je 7:05 a vlak zastavuje. Je to dobre, vsade je klud.
Vo vlaku sme sa stretli s nasimi kolegami. Sedime a rozprvame sa, delime sa o dojmy zo strajku. Ludia nastupuju, ale nejde o ziaden dav. Cestuje sa nam pohodlne a bez problemov. Volame taxikarovi ktory nas ma odviezt do zony kde pracujeme. Ide o miesto kde je viacero fabrik a tiez logisticke centrum.
7:38 sadame do taxika, vsade je klud, pomenej ludi, ziadne davy. Vchadzame do logistickej zony, pocas normalnych dni je tam velmi rusne, ale dnes tam nie je ani duse. Je 7:48 a sme na mieste. Videli sme zopar reprezentantov odborov, no my sme sa s nimi zoci voci nestretli.
Mozem skonstatovat ze moje obavy sa nenaplnili. Som zvedava ako sa dostaneme domov, ak nasa cesta do Barcelony pojde tak hladko ako dnes rano ta do Parets del Valles, budem len rada.
Hasta la vicotoria amigos!
