Podobne je to aj s láskou, ktorú človek cíti k inému človeku. Táto láska rastie a nedovolí človeku spať, až pokiaľ sa sny nestanú realitou, pokiaľ si muž a žena nepozrú do očí a nepovedia si navzájom, ako sa milujú.Pocity hladu a smädu sa stali pre ľudí potrebami, ktoré dokáže moderná veda vysvetliť. Pocit lásky je ale tak špecifický a pre každého jednotlivca originálny, že sa jeho všeobecný vzorec, zákon citu lásky len ťažko hľadá. Pre mňa mali tieto dva odlišné pocity už od malička jeden spájajúci prvok. Umožňovali mi žiť. Vďaka pocitu hladu a smädu som udržiaval svoje telo v biologickej rovnováhe a vďaka láske rodičov som dokázal duchovne rásť a žiť. Nielen vďaka láske, ktorú som len prijímal, ale postupom času aj vďaka láske, ktorú som zo seba a môjho srdca mohol odovzdať. Lásku, za ktorú som nečakal žiadnu odplatu. Lásku, ktorá prinášala šťastie nie len mne, ale i druhému.Začal som postupne chápať podstatu ovocia dobra a jeho protikladu zla. Veď som rástol a stretával som sa s mnohými faktormi, ktoré ma ovplyvňovali. Tieto dva prvky sa stávali každodennou súčasťou môjho života. Spomínam si na to, ako som prvý krát ľutoval niečo, čo nebolo správne, čo bolo v mojich očiach zlé. Spomínam si na úzkosť, ktorá naplnila moje vnútro, keď som začal sám uvažovať o svojom konaní. Vtedy som pochopil aká priepasť delí dobro od zla. A pochopil som cenu týchto dvoch protikladov.Do môjho života vstupovali mnohí ľudia z ktorých sa stali ľudia blízki môjmu srdcu, ale i ľudia, ktorí v mojom živote neobsadili dôležitejšie miesta. Okrem ľudí mi do života však vstúpil Boh. Bol pre mňa úplne nepoznaný. Nebol pre mňa však cudzí, pretože som ho doposiaľ obdivoval v každej rastlinke a v každom východe slnka. Pre Boha som však bol, a na to som prišiel až neskôr, jedinečný, milovaný a dokonale poznaný originál, jeho mnou už dávno obdivovaného diela. Boh sa však pre mňa postupne stával životne dôležitým. Začal som prichádzať na to, že Boha treba hľadať a spoznávať. Budoval som si s ním vzťah a snažil som sa ho počúvať. Snažil som sa zachytiť každé slovo, ktoré pre mňa zanechal alebo vyslal na tento svet. Snažil som sa uhasiť svoj smäd a hlad nie len vodou a chlebom, ale aj Bohom, a všetkým, čo z neho vychádzalo skrze kňaza, sviatosti a osobnú modlitbu.Postupne som pochopil, že je dôležité milovať všetkých rovnako a skrze všetkých milovať Boha. Sochu a ani obraz som milovať nedokázal. Myslím, že práve vtedy som pochopil hľadanie Boha v každom, milovanom aj nemilovanom človeku. Nemal by pre mňa existovať človek, ktorým by som opovrhoval. Zaznel vo mne tichý hlas lásky Otca. Otca približujúceho otvorenú ruku smerom ku mne. Tiché a úprimné volanie vo mne rástlo. Dovoľovalo mi a stále dovoľuje hľadieť na človeka viac a viac ako na bytosť, v sebe ukrývajúcu prítomnosť Boha. Nie vždy však dokážem hľadieť očami bez klapiek.Osobné stretnutia s Bohom pri sv. omšiach sa stávali motiváciou hľadať tú istú Božiu lásku i v ľudských srdciach. Volanie zrelo na hlboký vnútorný pocit potreby patriť Bohu úplne, úplne skrze ľudí. Rastie v mojom srdci hlboko a intímne skrytý. Už nie len ako pocit, ale neopísateľný prvok, ktorý sa stal mojou súčasťou a ktorý potrebuje Boha, aby mohol byť šťastný. Potrebuje byť celý nasmerovaný na Boha, aby splnil svoju úlohu, naplnil svoj cieľ. Aby som sa stal celý prvkom, skrze ktorý bude nepretržite môcť pre všetkých ľudí prichádzať Božia láska vo všetkých podobách a formách. Iba tak, úplne patriaci Bohu dokážem patriť ľudom. Som slabý a nehodný, no Boh ma volá, verí mi a dôveruje, že spolu s ním dokážem prekonať svoju slabosť a strach a položiť život za službu Bohu skrze ľudí. Dnes to v mnohých prípadoch ešte stále nedokážem. Priznávam, že v tejto sfére som slabý a stále nedokonalý. No hlas v mojom srdci rastie a raz prerastie pýchu vo mne. Musím však ja sám osobne zabojovať. „ Pane, keď mám hlad, pošli mi niekoho, kto potrebuje jedlo. Keď mám smäd, pošli mi niekoho, kto potrebuje vodu, keď je mi zima, pošli mi niekoho, kto potrebuje zohriať, keď ma ťaží kríž, daj nech sa môžem podeliť o kríž s niekým iným. Keď som chudobný, pošli mi niekoho, kto je v núdzi, keď nemám čas, pošli mi niekoho, kto práve potrebuje pomoc. Keď sa cítim na kolenách, pošli mi niekoho, kto potrebuje povzbudenie, keď potrebujem, aby ma niekto chápal, pošli mi niekoho, kto hľadá pochopenie. Keby som si prijal , aby sa o mňa niekto staral, pošli mi niekoho, o koho by som sa mohol starať, keď myslím na teba, obráť moje myšlienky k ostatným....... . Prosím... . Amen “
