Nepredstieraná túžba po senzácii sa niesla a miešala so strachom pred stredovekými praktikami. Žijeme uprostred demokratickej spoločnosti, ktorá si je na jednej strane dobre vedomá svojich temných prúdov a hrôzy, ktoré jej v každom okamihu hrozia, na druhej strane vo väčšine odmieta pohľad Cirkvi na príčinu zla vo svete, ale i v samotnom živote človeka.Cirkev sa na zlo vo svete pozerá prostredníctvom Svätého Písma a samotného učenia Ježiša Krista. Sama hovorí, že zlo nie je len nedostatok dobra, „ale je to živá existencia, duchovná a pôsobiaca skazu“ ( Pavol V.). Nemôžeme sa preto čudovať, že samotná Cirkev nám ponúka liek. Božská časť Cirkvi nám ponúka pomoc, no zo strany ľudskej je problém zla a Diabla často podceňovaný. Pápež Ján Pavol II. povedal o zle tieto slová: „ Je to taktiež následok hriechu a dôsledok pustošiacej a temnej činnosti satana.“Vždycky existoval vzťah medzi zlom a človekom. Veriaci ľudia veria, že je to vzťah medzi zlými duchmi a človekom. Už od dôb Adama a Evy, teda od počiatku ľudskej duše až po súčasnosť. Počas mnohých storočí pôsobí vo svete človeka a v dejinách ľudstva zlo- zlý duchovia, ktorí sa z vlastnej vôle, ako nám o tom hovorí Biblia, priečia a stavajú proti Bohu. Práve títo duchovia, toto nehmotné zlo prechádza rukami ľudí a rituálmi skoro rovnakými ako pred stáročiami v rôznych prírodných a okultných náboženstvách a otvára akoby cestu neviditeľnému pôsobeniu na človeka.Veľké množstvo ľudského utrpenia s ktorým sa človek môže stretnúť, nekonečné moria sĺz a zúfalstva, beznádej a snaha riešiť tento problém samovraždou, sú fakty a nie sú vôbec skryté. No človek ich niekedy nechce vidieť, pretože sa ho možno netýkajú alebo má dosť problémov so svojím životom a osudy iných nie sú pre neho dôležité. Všetko je to spôsobené len ťažko pochopiteľnými alebo vôbec nevysvetliteľnými skutočnosťami, ktoré s hrozivou silou ničia ľudský život, rodiny, citové vzťahy a plodia strach a neistotu. Dôjde k tomu náhle, v okamihu, kedy sa zdá, že všetko je v poriadku. Jeden pohľad rozmachu zla, ktorý vám dnes ponúknem môže byť vysvetlený tým, že človek v dnešnej dobe žije v mediálnom svete. Skutočné veci sú tie, ktoré nám predkladá reklama a ... .Aby sme vôbec niečo v dnešnej dobe podnikli a mohli očakávať úspech, potrebujeme propagáciu a reklamu.Preto sa nám môže zdať nemožné, že satan má tak rozsiahle a mocné kráľovstvo bez akejkoľvek vonkajšej podoby alebo značky. No príklad drogových praktík nám môže poslúžiť ako príklad činnosti satana vo svete. Žiadny drogový predajca nezverejňuje na konci roka svoje prímy a výdaje, a pritom pracuje vo veľkých skupinách a bohatých drogových kráľovstvách a len pre to, že svoju činnosť konajú v skrytosti.„ Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené“ ( Ján 3,20 ) Citát z Biblie, no stále aktuálny a blízky praktikám rôznych kriminálnych skupín i dnes. A tak je to i v pôsobení satana. Sú známe tri dôvody prečo môže činnosť diabla nerušene prebiehať.Za prvý môžeme pokladať skeptický a neveriaci pohľad dnešnej materialistickej kultúry, ktorá sa z rôznych príčin týmto veciam posmieva. Podľa mňa je to jeden zo spôsobom ako sa vyrovnávajú s nevedomosťou v tejto oblasti. Sily temna sa často maskujú posvätným rúškom a využívajú slabosť človeka. Či už ako laika alebo dokonca duchovného vodcu.Ako tretí dôvod môžeme uviesť podceňovanie sily diabla zo strany nás všetkých. Je mi ľúto, že práve veriaci ľudia podceňujú silu a existenciu diabla v takej veľkej miere. Aj ja sám často zabúdam, že aj za tým najmenším kríkom môže byť ukrytý vlk, ktorý na mňa čaká a nenechá ma len tak prejsť popri jeho pazúroch.Ukončím tento článok slovami Jána Pavla II, ktorý bol tichým ale ráznym, silným ale pokorným bojovníkom proti satanovi. Na reakciu novinárov, či verí v v existenciu satana povedal tieto slová: „ Ak by som neveril v diabla, neveril by som ani v slová, ktoré nám tu zanechal Boh a tým pádom ani v Ježiša Krista, ktorý sám porazil satana svojou obetou na kríži za nás!“
