A to ticho, ani štipka ostrých slov, ani štipka nenávisti, ani štipka krvi, ani kvapka slzy, len pohľadenie jemným čerstvým vánkom.
Všetky kvietky sú prichystané, ako keď príde mladý muž pýtať o ruku svoju budúcu nevestu, stôl prestretý a hudobníci pripravený.
Je absolútne ticho, je veľký deň. Deň “D“. Najkrajší a najočakávanejší zo všetkých tých pár dní, čo boli pred tým.Všetky zvieratá so zatajeným dychom nemo čakajú na to, čo sa bude diať.Prichádza kráľ ! Jeho rúcho žiari, všetci Ho sledujú, všetci anjeli, všetky nebeské bytosti.Záhrada je pripravená, kvety už čakajú na to, kedy budú môcť byť obdivované. Listy stromov tancujú v povetrí, nebeský chór začína hrať svoju pieseň. Tá hudba očarí každého, jemné hlásky anjelov hľadia vetrík, ktorý poletuje do pravidelného víru stále rýchlejšie a rýchlejšie. Tóny sú stále hlasnejšie a hlasnejšie, vetrík hlučnejší. Kráľ “Svetlo“ sa skláňa a berie do rúk zrniečka prachu. Kráľ, ten záhadný milionár pozdvihuje svoju ruku k tvári, priviera oči a Jeho dych v okamihu spája tento nepovšimnuteľný prach do stále väčších zrniek atómov a ako sochár tvaruje čosi, čo ešte nikdy za celú večnosť takýmto spôsobom nevytvoril. Práve preto si na to vybral špeciálny deň, jediný deň v celom vesmíre. Hudba, tá krásna anjelská jemná hudba hrá ďalej a stále hlasnejšie a dramatickejšie. Až naraz ho pretne rázne ticho. Všetci ani nemuknú. Ani nebeské vtáctvo nelieta. Hudba zase hrá jemne a slabo. Vtom kráľ vystiera ruku a pomáha svojmu “novému odrazu Lásky, Jeho samotného“, ktorý práve vytvoril vstať.Podopiera ho, podopiera ho milionkrát a vždy, keď vo svojom živote upadne a prosí úprimne svojho Tvorcu, aby mu pomohol vstať. Vtedy príde a všetko to skončí v Jeho nádhernom náručí... Taký je kráľ tejto krajiny, jediný kráľ celého vesmíru.... to jediné krásne a dokonalé Svetlo a ja Mu patriť chcem.
