Viera Tarčová

Viera Tarčová

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som dvadsaťročné dievča, ktoré sa zrazu ocitlo v úplne inej krajine, musí si sama nakupovať, variť, občas žehliť a prať :) Veľmi ju to baví, pretože už prestáva byť "len" dieťa svojich rodičov, ale konečne sa cíti ako dospelý človek, ktorý je zodpovedný sám za seba. Občas je stratená tu na Univerzite, medzi Angličanmi... ale snaží sa držať sa pevne a nepustiť... Držte mi palčeky ! Zoznam autorových rubrík:  Môj život v AnglickuSúkromnéNezaradené

Zoznam článkov blogera

Ako Slovák vidí Západný svet a ako západný svet vidí nás.

Viera Tarčová

Ako Slovák vidí Západný svet a ako západný svet vidí nás.

Myšlienky a názory slovenskej študentky, ktorá už druhý rok študuje v Anglicku na univerizite.

  • 23. mar 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 334x
  • 25
Ako toho mám už niekedy dosť, ale predsa sa nevzdám

Viera Tarčová

Ako toho mám už niekedy dosť, ale predsa sa nevzdám

Rok upršaného Anglicka  je za mnou, jeho radosti aj starosti, ale hlavne veľa nových skúsenosti. Konečne už rozumiem prečo sa chudobní majú lepšie. Veď keby mali toho viac než potrebujú, ako by sa radovali z maličkostí?

  • 11. nov 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 056x
  • 5
Po roku v Anglicku alebo ako som nevzdala svoj sen

Viera Tarčová

Po roku v Anglicku alebo ako som nevzdala svoj sen

Moje myšlienky, pohľady, skúsenosti  ktoré som si odžila tu v Anglicku... ako sa zmenil môj život a ako ho vnímam teraz.

  • 11. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 807x
  • 4
V krajine “skackajúcich zajačikov“

Viera Tarčová

V krajine “skackajúcich zajačikov“

V krajine skackajúcich zajačikov alebo inou vetou: Moje pocity z Angličanov a Anglicka

  • 2. nov 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 047x
  • 4
Môj život v Anglicku

Viera Tarčová

Môj život v Anglicku

Život je búrka... život je dobrodružstvo, je o ľudských vzťahoch alebo o hľadaní samého seba? Život je skrátka taký, aký my chceme, aby bol. Je taký ako ho vidíme my. Ak si myslíme, že je plný dobrodružstiev, je dobrodružný... ak sa nevieme vyrovnať so sklamaniami, tak je plný sklamaní.

  • 11. okt 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 806x
  • 27
Môj svet

Viera Tarčová

Môj svet

Môj svet je môj, je mi vzácny a hlboký. Je pristávacou dráhou mojich myšlienok a ich odrazovým mostíkom.

  • 24. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 501x
  • 0
Stratený človek v Kocúrkove

Viera Tarčová

Stratený človek v Kocúrkove

Som stratená študentka.Mám osemnásť a za pár mesiacov maturujem...Mám sa rozhodnúť, čo ďalej... obzerám sa vôkol a vidím Kocúrkovo, absolútny chaos vo všetkom.

  • 9. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 881x
  • 10
Kde žijeme dnes ? – „Hneď“ Kultúra, ktorej sme súčasťou

Viera Tarčová

Kde žijeme dnes ? – „Hneď“ Kultúra, ktorej sme súčasťou

Ak sa ráno zobudím a „jedným očkom“ hľadím do poloprázdnej chladničky, viem, že treba naštartovať auto a urobiť poriadny nákup v najbližšom hypermarkete. Nemusím sa trápiť nad polovyschnutou rastlinkou a „bedákať“, že tohtoročná úroda bola tak biedna, že nebude celú zimu, čo jesť.

  • 9. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 795x
  • 2
Stvorenie človeka.... alebo ako to asi mohlo byť

Viera Tarčová

Stvorenie človeka.... alebo ako to asi mohlo byť

Vládne krásne ticho... nádherné ticho, spev vtákov skladá prvé symfónie mladého vesmíru. Vodopády sa pridávajú a erdžanie divokých koní v krajine akoby spokojne odsúhlasilo všetko, čo bolo touto nádherou počiatku vypovedané. Od veľkých planiet a hviezd, pri ktorýych vyzerá Slnko ako smiešne maličké zrnko prachu, súhvezdí a mohutných galaxií až po tie najmenšie tvory ako sú motýle, lúčne koníky, bunky a atómy.

  • 19. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 269x
  • 12
Jeden večer na lavičke...

Viera Tarčová

Jeden večer na lavičke...

Jeden večer na lavičke čakám na autobus. Je štvrtok, idem z mesta, pomaly sa stmieva a veľa ľudí už na zastávke nie je. Aj autobusy už nechodia tak často.V ruksaku mám angličtinu, a tak si pätnásťminutové čakanie skrátim tým, čomu sa “nadáva“ “opakovanie je matkou múdrosti“.Sedím rozvalená na lavičke, úplne v strede a druhú polovicu zaberá môj rovnako “náročný na priestor“ ruksak. Veď kto by už len by si chcel sadnúť, keď tu dokopy nik nie je? Pozriem jedným očkom doprava a kúsok odo mňa stojí starý pán. Vlasy má šedivé strapaté, bradu dlhú, vyzerá veľmi zanedbane a čosi hovorí. Neviem, či sebe alebo mne...

  • 18. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 030x
  • 2
Skryť Zatvoriť reklamu