Medovníčky. Srdiečka, hríbiky, stromčeky, ktoré sa u nás doma pečú vždy len raz do roka. Na Vianoce. „Teraz v júni? Ta, čo si?!" nedokázala som skryť prekvapenie a tiež môj názor na tento bláznivý nápad. No, vzápätí som si v duchu povedala: "Ale, veď, prečo nie. Čo sa mi môže stať? Maximálne si krásne rozvoniam byt škoricou a klinčekmi"...pekná predstava.
A tak sme sa včera popoludní usalašili s mojimi pomocníčkami v kuchyni na zem, to aby všetko videla aj tá najmenšia, ja som vážila a podávala a väčšia pekárka dávala do vandlíka. Miesilo sa, vaľkalo, vykrajovalo..."Mami, zatvor oči!" Ani som sa nestihla nadýchnuť a Katka mi pritlačila guľku z cesta na nos. „Cítiš? Vianoce." Dve slová a mňa sa v momente zmocnila vianočná nostalgia, ktorú milujem. A zistila som, že je rovnako krásna...hocikedy...aj v júni.
U nás v kuchyni je dnes plná misa chutných medovníčkov. Teda, už nie až tak plná. Zato byt máme prevoňaný do posledného kútika.
Ako dobre, že má ten náš tatík také krásne uletené nápady...
