Písmo:
A-
|
A+
Takto vyzerá každý náš odchod od mojich rodičov. Návšteva čo návšteva. Tam ideme s jednou taškou, naspäť so štyrmi...
Domov to nie je ďaleko. Dvadsať minút, pol hoďka. V spätnom sem-tam pohľadom skontrolujem, ako pekne sa hrajú naše dievčence a básičkami a pesničkami si krátia cestu. Najkrajšia hudba na svete :o) Katka s Paťkou predspievavajú tlieskajúcej Anetke a učia ju nové slovíčka. To je radosti, keď sa zadarí...
Vedľa mňa môj muž, driemkajúc prikyvuje na moje otázky. A ja sa v duchu usmievam. Milujem, keď si ich takto všetkých veziem domov. Vtedy si často uvedomím, aká som obrovsky šťastná, že ich mám a že máme kam ísť. Domov...tam, kde je nám najlepšie...
