Kedy vyrástli?

Vyplnili sme prihlášku, odprevadila som ju na prvú schôdzku a odvtedy chodí sama. Po poslednej, dnes, prišla s ďalším papierom. Vraj, idú na víkend na chatu a starší už chcú vziať "zaučiť" aj mladších, nových. Na celý víkend. Od piatku do nedele. Hm...premýšľam, dumkám...ale, veď, prečo nie.

"Mami, vieš, to už budem často tak chodiť. Oni tiež chodia a čistia tam potoky, opekajú a spievajú pri ohni. To nám hovorili. A mami, nebudem Ti cez tie víkendy chýbať? Lebo to bude dosť často...mami, isto nie?" zavalila ma vysvetľovaním a otázkami moja "malá" štvrtáčka. O tom, či budeme my chýbať jej, reč nebola:o)

Ako vyrástla. Ale, kedy? Veď len toť mi chodila za chrbtom stále ako chvostík, počítali sme spolu lentilky v krabičke a hrali sa v piesku. Som si to len nevšimla? Alebo nechcela všimnúť? Moja malá Katuška, moje malé zlatíčko, moja malá Micka. Malá, ktorá ma výškou zanedlho dobehne. O Paťke nehovoriac...Och...ako to letí...

A kopírovanie ide obom čím ďalej tým lepšie. Odrážame sa v nich ako v zrkadle. Čistom, bez šmúh. Či už pri rozprávaní, telefonovaní, pri karhaní plyšákov a bábik, či pri hre na dohadovanie stretnutí s klientami ako náš tatík... Jednoducho CTRL C, CTRL V...alebo, keď dávajú hračkám rôzne mená, ako my im ...naša Katka a Paťka sú totiž veľmi často Micky, Štrudličky, Mrkvičky, Erentetky, Šaľošky či Chrústici...:o)

Také veľké sú už tie naše baby. Dnes mi to Katka opäť pripomenula. A ani o tom nevedela. Ja som balila Anetku do kočíka a ona, už nachystaná, stála v otvorenom výťahu a vraví: "No, poďte, trasorítky moje!"

Kedy sa to stalo? Neviem. Len si deň čo deň uvedomujem, že máme doma veľké slečny. Ktoré musíme chrániť tak ako doteraz...a možno teraz ešte viac...