Ráno, keď vstáva, je to malé ospaté mačiatko. Na posteli popreťahuje rúčky aj nôžky a neposlušné blonďavé vlasy si nešikovne odhrnie z tváre rukou. Malou, no už bez jamôk.
Akonáhle sa preberie, stáva sa z nej takmer samostatná a veľká slečna. Oblečenie je v jej vlastnej réžii, pri sledovaní dvd-čka si robí raňajky, desiatu a vychystaná ma volá, keď stojí pri výťahu, pripravená vyštartovať s taškou hompáľajúcou sa na chrbte.
V škole je to veselá skoro-puberťáčka. S kamoškami sú samé chichi a chacha, behajú, lietajú, tancujú...ich dievčenský svet. Veselý, bezstarostný.
Poobede, keď má povinnosti, je to mladá dáma. Zatvorí sa do izby a dôležito vyučuje imaginárnych žiakov, kopírujúc výrazy, hlas a intonáciu triednej učiteľky. Dokonale odsledované...:o)
S pribúcajúcimi hodinami a tmou za oknom sa z nášho „už nie dieťaťa" stáva opäť prítulné copaté dievčatko, ktoré potrebuje poláskať, pohladiť, dať pusu na dobrú noc a poprikrývať každý centimeter. Toto si fakt vychutnávam. Tuho ju obíjmam, spravím krížik na čelo a pri prianí krásnych sníčkov si ju ešte trochu pomojkám...
...ešte trošku, kým nepríde ráno a z dievčatka sa opäť nestane „veľká" ...
