Sobota. Približne pol desiatej dopoludnia. Mesto sa len tak hemží „škrečkami," ktorí zháňajú zásoby na začínajúci sa víkend. My medzi nimi. V chladničke to už zívalo prázdnotou a tak bolo načase vyraziť. Reku, vezmeme kočík a spojíme príjemné s užitočným.
Po dlhom čase, (a už zase asi dlho nie ), sme si to namierili do obchoďáku. Rajčiny, uhorky, paprika, pečivo...všetko ide hladko, až...do preplnenej uličky sa rúti pán s upratovacím motorovým strojom. Prechádza tesne popri regáloch, ľudia sa uhýbajú, cúvajú, stúpajú si na nohy, podaktorí „utekajú" do bezpečia do vedľajšej uličky. Ako aj náš tatík s kočíkom. Pán prechádza prvýkrát, druhý, tretí...krúži v uličke, hneď zase vo vedľajšej, pri zelenine, pri pečive...čo na tom, že je tam práve teraz najviac nakupujúcich. Vonku pekne slnečno, ani kvapka, ktorá by špinu a blato rozčapkala po celom obchode. Nič. A predsa bolo TREBA UPRATOVAŤ! PRÁVE TERAZ!!!
Pána so strojom neviním. Ten si pravdepodobne iba poctivo robil svoju robotu. ( Ak sa mýlim, beriem späť. ) Ale ten, komu ten nápad skrsol v hlave...umývať PRÁVE VTEDY!!! Nech to bol ktokoľvek. Na tom nezáleží...ale, pán/pani, ROZUM TREBA POUŽÍVAŤ...aby nebolo naše mesto tým s najvyššou koncentráciou ľudí so zvýšeným tlakom. Alebo s najmenším počtom zákazníkov...:o)
