Vidím miesta, kde jej vlásky ešte len začínajú rasť. Celkom zblízka. Obočie a mihalnice by sa dali na jemnučké chĺpky ešte spočítať. Pod viečkami sem-tam „prebehnú" zvedavé očká z jednej strany na druhú. Drobný noštek vrhá tieň od nočnej lampy na stolíku a jeho obrys vidieť na ružovom teplom líčku. „Jarček" medzi nosíkom a vykrojenými ústočkami má po mne. Len je stokrát krajší. Ukazovákom hladkám dokonalú briadku a šepkám jej, čo všetko a kedy budeme spolu robiť.
Staršia nás so zatajeným dychom počúva. Celkom potichu, nerušene opretá o moje plece. „Mami, aj mne porozprávaš?" „Samozrejme, že porozprávam." A tak, akonáhle uložím drobčeka do postieľky ku károvanej žirafke a malému macíkovi so spojenými labkami, čaká ma moje „malé desaťročné dievčatko," nachystané v posteli na moje rozprávanie. A tak jej potichúčky šepkám a hladkám po lesklých vláskoch, prstom lemujem tvár, obočie, pomyselne počítam mihalnice. Jej mierne vyhrnutý noštek sa sem-tam mimovoľne pohne. V doteraz zovretých ústach sa objavila malá medzierka. Dýcha čoraz pravidelnejšie. Zaspáva.
Dnes večer som mala veľké šťastie....dvojité...
