Auto odstavené, zablatené, mrholí.....na zadnom sedadle sedačka a podsedák. Kokos. Neverím.
Veľmi rýchlo som uverila...
V zasadačke u policajtov je rušno. Asi 2-ročný sporo oblečený chlapček plače. 5-ročné strapaté dievčatko v modrých gumákoch poskakuje od stola k stolu. Jeden z mužov, ktorí boli v aute, cikcakuje od policajta k policajtovi a vyjednáva, kto ho "hodí" k jeho autu. By som vám priala tú artikuláciu. Logopéd by sa vyžil. S "koordináciou" pohybov mierne zgumovatelého tela by celkom určite zahviezdil aj na Brodway. No ale čo, keď sa vtedy vraj zem dvíha...Dve či tri panie zo sociálky riešia, čo bude ďalej. Hlavný hrdina chýba. Utešená spoločnosť.
Prehýrený večer, dnes dve pivá preložené pol litrom domáceho. A chuť na ďalšie pivo obrovská. Peši? Tss!!! Sadaj do auta a hybaj! Decká na krku? Nič to. Uložiť do sedačiek a ide sa na rodinný výlet.
2,5 a 2,7 promile vpredu. Vzadu sladká detská nevedomosť a dva páry zvedavých očí nič netušiac sledujúce mihajúcu sa krajinu.
Je mi z nich na grc. Že dospelý rozum. A dvojmo. Zaslúžili by si. Som slušná. Držím mikrofón. Profesionalita nepustí. Pýtam sa, prečo? Vraj...stalo sa...vraj...vieme, čo si môžeme dovoliť...vraj...sa má posrať teraz už?...vraj sa to už nestane...vraj...
Hrdina spoza volantu sa vracia v sprievode mužov zákona. Mierne roztiahnuté ruky, krok poloBoha, pohľad cezomňa niekam tam..."prečo ste brali do auta deti, keď ste pili?" ... vraj, mám ísť do...tam....
Držím sa. Vnútri pením, ale dýcham...a cítim to, čo pri takýchto prípadoch vždy. Bezmocnosť, ľútosť, neschopnosť pochopiť takéto zmýšľanie a počin...viem, ako dávam na svoje deti pozor, hoci nie som neomylná ani dokonalá. Ako sa snažím a verím, že drvivá väčšina rodičov so mnou, minimalizovať riziko...dávať pozor...a chrániť...prečo toto nemôžu mať všetky deti bez rodielu? Kto o tom rozhodne, že tieto áno a týmto už netreba?
Môj hnev spravodlivých dáva opäť raz o sebe vedieť....s vedomím, že na veľa vecí som malý Pán...
A aby som nezabudla....vraj robím hanbu. Za to, že ich idem ukázať v telke...povedala matka detí, ktoré boli dnes celkom nevedomky na tenkom ľade, hoci vonku bolo minimálne plus 10...matka, ktorá svoje deti nechala týmto dvom mužom už od predošlého dňa...kde bola, neriešim. Prečo tam bola, tiež nie...Nie som tu od toho, aby som súdila....
...ja len vraj...robím hanbu...
