Ich druhým pre človeka kritickým atribútom je emočná prázdnota v nami vnímanej kozmickej škále, v ktorej plne absentuje ľudské citové prežívanie. K človeku majú svojský emočný vzťah, ktorý je z ich pohľadu definovaný ako aktuálne existenčný, t.j., človeka berú len ako prostriedok svojej obživy. Tento postoj sa dá prirovnať k postoju človeka vonkoncom nesúcitiaceho s prežívaním dobytka, ktorý chová pre svoju spotrebu. Pre nich je človek presne toto: dobytok, číslo v stáde.
Z človeka je pre nich existenčne zaujímavá samozrejme len jeho éterická časť, presnejšie povedané, len tá časť, ktorú požierajú - negatívna éterická energia. Berúc do úvahy kauzálne zaťaženie človeka ako druhu, je to snáď celé éterické telo (známe tiež pod termínami dvojník, alter ego) každého bežného človeka, t.j, človeka, ktorý žije podľa zákonov, pravidiel a zvyklostí ľudskej spoločnosti. Oni totiž tieto zákony, pravidlá a zvyklosti aberovali svojim vplyvom dávno predtým, než ste sa narodili tak, aby apriori indukovali negativitu.
Ich technológia na Zemi je zastúpená vo všetkých spoločenských aspektoch ľudského života. Táto technológia má jednu spoločnú transpersonálnu črtu: jej samotná výroba alebo jej samotné použitie spôsobuje aktiváciu negatívneho éterického vyžarovania, navonok (t.j., z objektívne kritického ľudského pohľadu) len nejakej časti populácie, avšak v objektívnej metaskutočnosti všetkým, ktorí sa podieľajú na jej výrobe, alebo na jej používaní. Zdanlivo paradoxne teda, jej spoločným znakom, z pohľadu "moderného" človeka je to, že zvyšuje mieru prežívacieho komfortu. Z ich pohľadu sa s človekom vystaveným tejto technológii stanú dve, pre nich zásadné veci. Jedna, človek, ako svetelná bytosť používaním ich protéznych konštruktov atrofuje vo svojich prirodzených metavlastnostiach (tieto sa v súčasnosti označujú ako zmyslové a mimozmyslové schopnosti), čím sa uberá o možnosť prehliadnuť ich trik a oslobodiť sa od neho. Dva, čo s tým súvisí, stáva sa závislým na dodanej technológii a, čo je pre nich veľmi podstatné, stáva sa závislým aj jeden od druhého, čiže sa stáva stádom.
Stádo sa dá ľahko kontrolovať. Zvládnuť závislé stádo je samozrejme úplná malina pre toho, kto drží mrkvu. Preto, výrobu a utilizáciu svojich technológií na Zemi organizujú tak, aby precedentne vyžadovali kumulovanú a na sebe závislú ľudskú účasť. A preto vždy produkt takejto auto-vyrobenej “ľudskej” technológie imanentne spôsobuje závislosť na jeho konštantných, pravidelných dodávkach. Spomeniem v súčasnosti najrozšírenejšie technologické oblasti, ktoré, podľa všetkého, tieto bytosti iniciujú, respektíve majú pod kriticky väčšinovou kontrolou: potravinársky priemysel, lečivá a populárne drogy, chemický spotrebný priemysel, elektronický priemysel a hlavne informačnú technológiu, všetky oblasti masmédií a šoubiznisu, so špeciálnou kategóriou pornopriemyslu. Sekundárne ovládajú aj motorový transportný priemysel, a v podstate všetky ťažké veľkovýrobné odvetvia. Rozhodujúcim spôsobom majú v moci kľúčové legálne entity na tejto planéte a diktujú spoločenské tendencie. Čerešničkou sú však ich psychologické technológie priameho ovládania mysle.
Človek ako potrava (II)
Bytosti spodných svetov disponujú dvoma atribútmi pre človeka nesmierne podstatnými. Prvým je značne vysoko rozvinutá inteligencia určitého typu, ktorú by som provizórne označil ako technická. Táto inteligencia im umožňuje vytvárať technológie, v porovnaní s ktorými sú tie naše ľudské len ich imitáciou. Doslova, pretože súčasná kritická technológia na tejto planéte je do rozhodujúcej miery sprostredkovaná ich vplyvom. Sú vo vymýšľaní nových technológií (a tým pádom stabilnom navyšovaní svojho intelektu) zrejme takí dobrí aj preto, že primárny dôvod ich vytvárania je existenčná nutnosť, t.j., zabezpečenie poživne. Sekundárny, ale o to pre nás zákernejší dôvod je náboženský.