Človek ako potrava (III)

Prirodzene, v ich záujme je manipulovať nami tak, aby generovanie strachu, a celej našej emočnej škály z neho odvodenej, bolo čo najvyššie. A tiež, aby bolo pre nich čo najstabilnejšie. A tiež, aby sme ho generovali s vedomím, že to robíme z vlastného výberu. V ich záujme teda je, aby nám vytvorili plne kontrolovanú spoločnosť s predurčenými možnosťami pohybu (fyzického či mentálneho) tak, aby emočný výsledok bol čo najstabilnejšie negatívny, a aby sme pritom žili v ilúzii, že si vyberáme z duálnych možností (v škále dobré od zlého), pričom všetko je z toho istého cesta - ich cesta. Chcú, aby sme nadobudli presvedčenie, že hracia doska je náš život, lebo vtedy regulujeme samých seba podľa ich predlohy, a navyše, pre pseudo-vlastný zisk, regulujeme aj všetkých ostatných okolo. Kvázi rizikom sú pre nich jedinci, ktorí si prestanú myslieť, že sú figúrky na ich hracej doske, lebo každá takáto figúrka má potenciál, daný prirodzenosťou svojej svetelnosti, dostať sa spod ich vplyvu. U týchto jedincov s obľubou používajú drastickejšie manipulačné metódy (od psychologických až po fyzické), na ich zavrátenie k stádu, z čoho majú fajný zákusok.

Kvázi najväčším rizikom sú pre nich tí, čo prestali bezducho pobehovať po šachovnici ich výberov a snažia sa strhnúť aj ostatných, vytvárajúc snáď mini komunitky tých, čo sa nechcú nechať žrať. Aby predišli pozitívnemu precedensu, v krajnom prípade takúto figúrku (z nášho pohľadu človeka) jednoducho zlikvidujú. Naozaj len v krajnom, pretože trýzniť takéhoto prebudeného a aktívneho chudáka nádielkou svojej "nadradenej" moci je pre nich zvlášť chutný bôčik, kvôli špecifickému typu éterického vyžarovania v takomto prípade.

Ak sa stane, že figúrka medzičasom dospela do dostatočnej existenčnej nezávislosti nato, aby sa stala imúnna voči ich manipulačným technikám, urobia všetko, aby ju zabili alebo spoločensky totálne odstavili. Ak sa však už stala natoľko odpútaná od spodných síl, že sa ocitla pod jednoznačnou ochranou svetelných síl, neostáva im, než sa od nej "odstrihnúť", pretože autonómna, seba-vedomá svetelnosť je to jediné, čoho sa existenčne boja. Ale aj teraz použijú všetku svoju silu, aby príslušnej figúrke, ktorá už dávno nie je figúrkou, blokovali cestu späť na dosku, kde by vážne ohrozila ich potravinový prídel už len púhym svojím zjavom.

Tieto riziká sú pre nich kvázi. Nie skutočné. Sú si natoľko istí ovládaním svojho stáda, že v pohode dokážu prežiť občasný výpadok nejakého kusu. Ich stádo je tak dobre zaštepené, a pod "ochranou" ich technológií, že jeho jedinci si ani nevšimnú, že niekto sa začne správať “divne” a potom sa prípadne vytratí z celku. A ak si to všimnú, bude im nimi vsugerovaná myšlienka, že takýto jedinec je hrozba spoločnosti, pomätenec, náboženský martýr, alebo mu oficiálne pridelia hocakú inú diagnózu, čím dotyčného premenia na vynikajúci manipulačný tromf pre svoje účely. Kamuflačná a disinterpretačná schopnosť elity spodných svetov zohráva dôstojnú účasť v ich zručnosti manipulovať stádovú ľudskú myseľ, alebo, ak chcete, kolektívne nevedomie ľudstva. A tie výpadky sú znesiteľné, pokiaľ sa nedejú vo veľkom formáte. Ak však zacítia, že takýto veľkoformátový únik hrozí, začnú konať značne otvorene. Vtedy sa rôznorodý a zdanlivo multiautonómny ľudský svet začína aj navonok meniť na to, čo v skutočnosti je - totalitnú vládu.