Človek ako potrava (V)

Človek, na rozdiel od pudových nekrofilov, či vitálnych biofilov, si môže neustále vyberať medzi týmito dvoma extrémami. Môže použiť svoj osobný zámer na realizáciu požieračských a mocenských potrieb, ktoré nesú príkaz "zaradenia sa do hierarchickej pyramídy" a následný vedomý či nevedomý zostup do adekvátnych kolektívnych svetov - tzv. nižších svetov, ktoré sa hrdia vysokými spirituálnymi hierarchiami (materiálnymi na zemi). Ak si vyberá cestu zabíjania a požierania, je konfrontovaný s faktom, na vedomej či nevedomej úrovni, že je sám zabíjaný a požieraný. Naproti tomu, môže si vybrať cestu životodarnú a nadosobne tvoriacu, bez nálepky smrti, a následný spontánny vzostup do unikátnych a individualizovaných svetov, tzv. vyšších svetov, kde žiadne obmedzujúce legálne spirituálno-materiálne hierarchie nie sú a medzibytostné kontakty majú preto nepredstavitelne pestrejšiu a zážitkovejšiu podobu... Alebo, môže si zvoliť niečo medzi tým, čo sa prakticky rovná pozemskej existencii v našom svete, prípadne existencii v jednej z nespočetných bublín alternatívnych zemských ľudských svetov.

Toto právo vybrať si však podľa mňa naberá zmysel len vtedy, keď o ňom človek vie, a je si vedomý aj spektra jeho dôsledkov. Očividne sa nedá poprieť, že absencia komunikácie s nevedomím v nosnom prúde priemernej ľudskej populácie - ktorá podľa všetkého realizuje tendenčnosť ľudstva ako takého a je teda rozhodujúcim činiteľom pre budúcnosť ľudstva ako takého - je výsledkom dômyselnej a pritom primitívnej taktiky antagonistických síl spodných svetov vo vedomej sfére. Táto aktivita v lepšom prípade veľmi sťažuje pochopenie reálnych existenčných súvislostí, v tom horšom šancu na vhľad do zatajených skutočností celkom eliminuje. Taktika tejto aktivity je založená na neustálom zamestnávaní mysle umelým vytváraním banálnych ľudských potrieb či problémov, procesovanie a realizácia ktorých vyžaduje kritické množstvo energie človeka. Keď človek svoju osobnú energiu vynaloží podľa globálne predkladaného "scenára", nezostane mu dostatok na cestu do skrytých ale poznateľných nevedomých sfér a tým prichádza o nutnú osobnú skúsenosť s odvráteným aspektom svojej existencie.

V prvom rade teda, spodné sily vedomie tohoto práva so všetkými patričnými dôsledkami vehementne pred ľuďmi utajujú, respektíve od neho odvádzajú pozornosť, k čomu sú však kozmicky plne sankciované, čiže robia iba to, čo majú. V druhom rade, spodné svety, prostredníctvom svojich pohlavárskych činiteľov (fyzických a legálnych), toto právo so značnou technickou inteligenciou (a zároveň simplexne z pohľadu nezaťaženého sedliackeho rozumu) nebadane nahradzujú jeho účelovou mutáciou u tých, ktorí si ho začínajú byť vedomí a dožadujú sa ho, čím aj potencionálne vedomé a seba-realizujúce ľudské bytosti nonšalantne zavracajú späť do svojho chotára. Samozrejme, aj toto je v plnom súlade s konštaláciou jemnohmnotných realít Zemskej sústavy svetov. Človek je v tvári kozmickej skutočnosti veľmi malý pán (a to je ešte zrejme nekonečne prehnaný kompliment), a jediné, čo môže urobiť je, že aktívne nasleduje svoj nenapodobiteľný osud, pretože, podľa všetkého, touto cestou mení všetko. Avšak nato, aby vedel, čo je jeho osudom, potrebuje si osvetliť svoju odvrátenú časť a integrovať ju do svojho vedomia. Čiže, v jednej chvíli, musí ísť doslova proti celému kozmu.

Sily spodných svetov sú úžasne "neofajčiteľným" oponentom individuálnej ľudskej snahy dosiahnuť existenčnú suverenitu, lebo človeka nepustia skôr, kým ich tento nezaradí do súčasti svojej bytosti. Nie je teda účelné vedome sa od nich separovať (identifikovaním sa s nejakým pseudo-duchovným prúdom, nepojedaním mäsa, a pod.) skôr, než človek zažije osobný vedomý kontakt s nimi. Doslova až po identifikovaní sa s nimi môže nastať fáza posunu "hore".

Nosný prúd zemskej populácie je však zámerne udržiavaný v stave akéhosi stredu. Túto situáciu majú plne v moci sily spodných svetov, pretože len oni sa vyznačujú manipulačným spôsobom komunikácie. Sily z tzv. vyšších svetov nikdy žiadnu manipuláciu nepoužijú bez ohľadu na účel. Tento stav stredu má taký efekt, že ľudia vyživujú spodné svety bez toho, aby o tom vedeli, bez toho aby to videli, a zároveň, a práve preto, nemajú žiadnu šancu na výber, čiže ísť dole a následne hore.

Bytosti z vyšších svetov za vami neprídu s nejakou "akciovou" ponukou pomoci. Neponúkajú ani čokoľvek iné. Nie sú to kupci, či politici, ani žoldnieri, alebo hodnostári či patriarchovia akéhokoľvek druhu, a už vôbec to nie sú nejakí jednojediní či lokálni bohovia alebo ich mesiáši - všetkých takýchto a podobných klaunov spodných svetov dokonale zatieňujú (preto žijeme v tieni spodných svetov, lebo takýchto je náš svet "prirodzene" plný). Nebudú sa viac či menej intruzívne či agresívne, otvorene a či skryto, tlačiť do vášho života, do vášho vedomia, nebudú vás nijakým očividným spôsobom viesť, radiť vám, či vás napomínať. Ak to robia, buďte si istí, že je to maškaráda spodných svetov. Bytosti vyšších svetov vás nebudú nikdy a nijako manipulovať či externe motivovať, dokonca ani v záujme vášho rozšíreného vedomia, a to budete cítiť. A napriek všetkému, keď s nimi raz získate spojenie, stále budú pri vás, jednoznačne vyžarujúci vedenie, čo robiť a čo nerobiť.

Javí sa to tak, že sú to predátorské sily spodných svetov, na ktoré sme nútení sa zavesiť, aby nás zobrali dolu k sebe, kde si kopuláciou s nimi nárokujeme svoju celistvosť. Táto cesta však nie je otvorená pre bežného človeka. Dokáže ju podstúpiť len ten, kto je vybavený jedinečným nástrojom sily vyšších bytostí - videním. Videnie "získavame" práve spojením s bytosťami z vyšších svetov. Akokoľvek komplikované sa to zdá, primárny kontakt s bytosťou z vyšších svetov, ktorá nás iniciuje svojím videním, je absolútne nevyhnutný pre potrebný zostup.

Videnie je jedinečná sila, ktorá postráda tendenciu vládnuť či ovládať. Videnie odhaľuje, že v skutočnosti žiadnych oponentov nemáme, že tu nie sú žiadne spodné, a prirodzene ani žiadne vyššie svety, a že bojujeme, ak bojujeme, len s veternými mlynmi, a vzývame, ak vzývame, len papierových bohov. Videnie odkrýva, že boj temna a svetla je len náš ľudský "úlet", snáď akýsi smiešno-tragický kozmický delirium tremens, skutočný, bohužiaľ (či bohuvďaka), iba pre nás, ľuďí. Preto, bez tohoto inštrumentu - videnia - tak prepotrebná cesta do spodných svetov vždy skončí na prvej prekážke - reálne existenčnom a panickom strachu.