Keď sa to starý poctivec Robert dozvedel, bol z toho úplne konšternovaný. Ešte si neoddýchol od Vietnamca a teraz zasa Imrecze...
Františka poznal v podstate len z médií a nebyť toho, že sa ho známi začali vypytovať na podrobnosti, vôbec by netušil, ktorá bije. Až z obvinenia Robert zistil, že vraj Františkovi chodili na účet nejaké milióny, a tak si vymyslel, že sú od neho a od Brhela. Taká sprostosť.
Obvinený exminister Kaliňák sa cítil potupený, ponížený a jeho česť pošliapaná, a tak neváhal a obrátil sa tam, kde má spravodlivosť svoju základňu: na generálnu prokuratúru. Napísal im, že sa cíti byť nevinný a že Imrecze, aj všetci ostatní svedkovia, sú klamári, lebo v obvinení chýbajú nejaké dôležité administratívne úkony.
Nuž, list bol veľmi presvedčivý, a tak ho generálny prokurátor odstúpil svojmu najlepšiemu námestníkovi Sedlákovi, ktorý vec preskúmal a okamžite rozpoznal, že sa Imrecze, líška podšitá, a niekoľko ďalších vyvrheľov, ktorí sa sprosto vydávali za svedkov, na chudáka Kaliňáka dohodli. Usúdil, že pochybenia v obvinení sú tak závažné, že inak, ako zrušením obvinenia, ich nie je možné napraviť.
A tak sa aj stalo.
Robert je očistený a dnes už o ňom nik nemôže povedať, že je zločincom ako Brhel, ktorému bystrý Sedlák jeho výhovorky nezožral.
Nuž, aj takéto zamotané príbehy môžu mať dobrý koniec.
Najmä, ak ich na prokuratúre do ruky chytí ten správny sedlák...
