I napriek tomu, že si vo svojom literárnom prvopočine vybral za hlavnú hrdinku palmu, nám, ktorí máme s literatúrou už aké-také skúsenosti a za mladi sme sa učili čítať medzi riadkami, neunikla pozornosti očividná podobnosť medzi ňou a autorom. Poďme si teda spolu jeho objektívny literárny sebavhľad v krátkosti a s nadhľadom po častiach rozobrať.
Autor sa vo svojom lyricko-epickom vyznaní na facebooku prirovnáva k malej palmičke (viď. jeho fotografia), ktorá zakorenila v nehostinnom kameni a
hoci v malom záhybe na obrovskom hradnom múre denne bojuje o kvapky vody, nevzdáva to.

Rozbor:
I napriek tomu, že sa autor ocitá na mieste, po ktorom všetci túžia, medzi vyvolenými (na hrade), stráda. Život mu totiž nedoprial kráľovské izby plné hojnosti a prepychu. Zostal mu len malý záhyb v kameňoch, kde sa uchytil a i keď mu nehostinné podmienky neprajú, hrdinsky zotrváva. Autor slová pochopenia, uznania a chvály prirovnáva ku kvapkám životodarnej vody, ktorých sa mu však nedostáva a ON vo svojej podstate živorí. No i tak sa nevzdáva a drží sa tam, zubami-nechtami.
Áno, možno ju raz boj o život vysilí, možno ani to málo raz nezaprší a možno len narastie tak, že ju to vyvráti z vetkých koreňov … ale keď bude už definitívne uschýňať, bude spomínať na čestný život.
Rozbor:
I keď autor túži po daždi, vie, že jeho túžba nebude pravdepodobne vypočutá. Nezaprší a nezaprší. Cíti sa slabý, vysilený.Tuší, že život v takýchto podmienkach nemá dlhého trvania, že raz príde deň, kedy vetché korene neudržia celú jeho veľkosť a on bude... vyvrátený. I napriek tomu, s hrdosťou, akú len môže palma precítiť, i v časoch, keď už bude celkovo zosušený, bude spomínať na čestný život.
Pozn. autorky: Za pozornosť čitateľov stojí i novotvar a pekné slovné spojenie definitívne uschýňať , ktoré je možné v autorovom emočnom poryve a rozpoložení chápať síce ako postupný, ale neodvrátiteľný koniec.
Život plný strádania, odriekania a bojov, ale život ako zápas o miesto pod slnkom bez ohľadu na miesto, kde ju zavialo a koľko jej bolo dopriate.
Rozbor:
Vyvrcholenie autorovho umeleckého trojvetia je plné bolesti. V poslednej vete sa autor zamýšľa nad svojim krutým osudom v nehostinnom záhybe, ale zároveň ho s pokorou prijíma tak, ako mu bolo nadelené.
A čo dodať na záver?
Autor sa na facebooku vyznal a jeho vyznanie nezostalo bez odozvy. Ak odhliadneme od štiplavostí zopár ministrových neprajníkov a od necitlivého odkazu SaSkárky Zemanovej, že palmu treba z múru okamžite odstrániť, aby ho jej korene nepoškodili, väčšina čitateľov ho hodnotí kladne. Reagujú a píšu o veľkej citlivosti autora, o tom, že takto pekne opísať palmu v múre dokáže len naozaj dobrý človek, a zvolávajú všetkých svätých ku pomoci.
A ja len dodám...
Doprajme mu ich, ale nie všetkých. Niektorí nech zostanú v zálohe. Ak totiž zostane palma v múre a nebude pršať ani po prázdninách, je možné, že viac ako ON bude všetkých svätých potrebovať Slovensko.
Zdroj:
https://www.facebook.com/photo/?fbid=10224409499197521&set=a.10216351837281009