Je smutné, že i keď zastupuje slovenskú kultúru, nemôže rozhodovať, čo ešte kultúra je a čo už nie je. A keby išlo len o ňu...
Ako k tomu prídu Slováci, ktorí sa na to musia pozerať? Nestačí, že takéto veci existujú v realite? Ešte sa to musí v plnej nahote vystrkovať i v kvázi umeleckých podobách?
Pani ministerka si na tieto otázky veľmi rýchlo odpovedala a podnikla nevyhnutné kroky, ktoré povedú ku zmene legislatívy v prospech zosilnenia kompetencií ministerky ovplyvňovať vkus súčasného slovenského občana. Ona sama prezentuje pekné veci (vlasy, šaty, make-up) a nevidí dôvod, prečo by tak nemohli činiť aj ostatní. Veď koľko krásnych výjavov nám príroda a spoločnosť ponúkajú - rozkvitnutá lúka v podtatranských dolinách, šťastné deti v školských laviciach a na módnych prehliadkach, spokojní poľnohospodári na poli pri jesenných prácach, ale napr. i ona sama by sa možno podujala sedieť modelom odvážnemu mladému umelcovi. A zatiaľ, čo príroda prekypuje radostnými motívmi volajúcimi po spracovaní, príde nejaký Dúbravský namaľuje dvoch nechutných chlapov a v predvianočnom čase ich vystaví v Slovenskom rozhlase. Tam, kde by mal byť Mikuláš a zátišie so sviečkou.
Osobne si myslím, že pani ministerka by nemala troškársky uvažovať len o zákaze vystavovania diel, ktoré sa jej nepáčia, ale mala by myslieť už do budúcnosti (aby sa k tomu potom nemusela zasa zbytočne vracať) a prideliť si v novej legislatíve zároveň kompetenciu zakázať aj tvorbu a možno aj samotných takýchto umelcov. Zobrať im štetce, udeliť zákaz vstupu do obchodov s výtvarnými potrebami, opáskovať ich ateliéry, a hotovo. Tým, čo ich diela tajne prichýlia, pohroziť nemalou pokutou, či zákazom činnosti, a hotovo.
Nebolo by možno zlé (po vzore pána premiéra) zaviesť špeciálne akreditácie pre umelcov, ktoré by ich oprávňovali na vstup do vybraných inštitúcií. Alebo (po vzore pána predsedu parlamentu) vyhradiť malú miestnosť na okraji miest, obcí a spoločnosti (niečo také ako knižnica v Národnej rade) a ukazovať nepodarky tam.
Možností, ako zastaviť nekultúru na umeleckých plátnach, pódiách a v literatúre má pani ministerka kultúry veľa. Stačí nápad, legislatívny koncept, 76 kultúrnych poslancov, ktorí presne vedia, ako má kultúra slovenského národa vyzerať, a je vymaľované.
A ak by pani ministerke chýbala inšpirácia, môže načrieť do minulosti, kde má príkladov nadostač.
Napr. taký Nero.
Aj on sa objektívne rozhodol, že kultúru Rímanov určuje ten najlepší - teda ON.
"Bol najlepší básnik, spevák, rétor, muzikant, herec, tanečník, zápasník, vodič pretekárskeho voza....Dokonca založil aj Neronovu cenu a sám sa aj o ňu uchádzal. Pri každých hrách, pochopiteľne, musel vyhrať. Išlo o život a všetci to vedeli. Ani obecenstvo to vždy nemalo ľahké. Opustiť jeho vystúpenie sa rovnalo urážke majestátu. Mnohí, ktorí ho už nezniesli ďalej počúvať a tlieskať mu, radšej vyskočili vzadu z ohrady, alebo prestierajúc mŕtvoly sa dali vyviesť. Vraj niekoľko žien pri jeho predstaveniach aj porodilo."
Nuž, zdá sa, že budúcnosť slovenskej kultúry môže byť ešte všakovaká.
Preto, milí Slováci, buďme vďační za súčasnosť, kedy sa naši politickí predstavitelia zatiaľ riadia len heslom: Co oči nevidí, srdce nebolí...
Zdroj:
https://blog.sme.sk/zona/kultura/najvacsi-zvrhlici-v-antickom-rime-nero-a-domitianus
