Veríme tomu a ideme voliť niekoho, kto svojou xročnou politickou prosociálnou činnosťou priviedol tento národ do stavu, v ktorom sa tešíme (mladí, starí, so vzdelaním, bez vzdelania), že sa nám, ak dobrodinca zvolíme, ujde nejaká tá sociálna pomoc či dávka?
Alebo toho s pofidérne získaným titulom, ktorý po svojej krátkodobej neúspešnej, no zato búrlivej kariére predsedu vlády a ministra financií nadšene hlása, že i keď sa za jeho pôsobenia Slovensko prepadlo v rebríčkoch až k Bulharsku, presne vie, čo robiť pre naštartovanie našej ekonomiky?
Alebo spermatického altruistu, ktorí sľubuje lacno stavať, no svoj sľub napĺňa iba tak v spálňach hotelov a útulných bytíkov, ktorými si vydržiava desiatky plodných konkubín?
Či toho z mladších exponátov, ktorý si síce nepamätá ani len heslo na stránku vlastnej strany, lebo nie je historik, ale pošpinil našu históriu viac, ako sa podarilo komukoľvek inému?
A možno toho, komu ani doma často pre jeho zložitú rétoriku nerozumieme (lebo, priznajme si, otupjejevame), ale ktorý si myslí, že vo svete diplomacie mu rozumejú, lebo je medzi svetovými lídrami uznávaný a obľúbený, a na západ sa chodí cez Moskvu?
A čo tak statného telocvikára a zabávača, ktorý sa kedysi živil vymýšľaním zábavných habaďúr plných ponižujúcich rán pre ostatných, ale po útoku vajcom na jeho vlastnú hlavu prezentuje otras všetkých prítomných mozgov, odpálenú chrbticu a ďalšie závažné zdravotné následky, ktoré sa budú prejavovať a stupňovať až do volieb?
Veríme a ideme voliť tých, ktorých jedinou ich kvalifikáciou a prednosťou je absencia svedomia a obstojná znalosť zákonov, ktoré si za roky praxe na kompetentných miestach svojpomocne stanovili a prispôsobili tomu, aby že im dobre bolo.
Veríme a ideme voliť tých, ktorí síce presne vedia, ako funguje makroekonomika a ktorým lietadlom sa dá letieť do Dubaja, ale pretože už len matne rozoznávali malé medené mince, tak ich radšej zrušili.
Veríme a ideme voliť tých, ktorí sa nedokážu dohodnúť ani v stranách medzi sebou, utekajú z nich, zakladajú si vlastné spolky, a to len preto, aby sa vraj po voľbách spojili s tými, ktorých pre nezlučiteľné hodnotové rozdiely pred časom opustili.
Predvolebné diskusie sa premenili na preteky s časom, kde nezáleží na čistote a hĺbke myšlienky, ale na počte správne uložených slov v obmedzenom časovom limite, ktoré bežný človek nemá šancu sledovať. Niektorí z politikov už sú z rýchlosti, v ktorej musia adekvátne reagovať na otázky moderátorov a útoky politických súperov, tak zmätení, že už len opakujú naučené, prípadne útočia na všetkých okolo hlava nehlava, vrátane samotného moderátora. Tých najviac dezorientovaných už pred kamery strany ani len nepúšťajú. Radšej.
V z našich peňazí platených politických reklamách sa politické špičky pokúšajú obrázkami chorých detí či videami s ubolenými rodičmi hrať na city, a všetci do jedného nám odkazujú, že sú normálni, úplne a celkom iní, ako tí ostatní, a že ešte síce presne nevedia, ako to urobia, ale že nás určite zachránia, nedajú a za nič na svete nikomu nepredajú.
Nuž, máme to ťažké, Slováci.
Náš volebný systém je nastavený tak, ako nám ho horeuvedení nastavili.
A papier nepustí.
Hľadáme spasiteľa, voláme hosana, ale vyberať si musíme len z toho, čo nám na kandidátnych listinách núkajú.
Kanca, zlodeja, odvážneho plavca v tričku či sebastredného blba (a žiaľ, niekedy sa tieto prívlastky dokážu stretnúť i v jednej osobe).
A bude to tak dovtedy, kým to budeme rešpektovať a dovolíme to.
Pozn. autorky:
Pre tých s krátkodobou pamäťou si dovolím ešte raz pripomenúť, že na pultoch internetových kníhkupectiev je ešte stále dostať:
