A toto sú tie kultúrne rozdiely.
Zatiaľ, čo sa v Čechách rytieri na víly a makové panenky iba potajomky pozerajú a jediné, čím sa snažia upútať ich pozornosť, sú platonické reči o tom, ako voňajú "po heřmánku", tí naši sa s tým nepárajú.
Či ľahučký závoj, či bosá nôžka, ktorá sa pri tanci odrazila od parlamentného koberca, či nejaký iný vzrušujúci podnet z farebného outfitu poslankyne Bittó Cigánikovej, nevedno, no predsedu parlamentu to rozvášnilo tak, že len sťažka ovládal svoje nadprirodzené pudy a chýbalo len málo, aby Janka o svoju dúhu prišla. Mala naozaj obrovské šťatie, že medzi ňou a predsedom boli parlamentné lavice a že si pravdepodobne on sám po chvíľke kritického myslenia matne uvedomil, že v jeho veku by sa mu už jelení skok do kopca nemusel vydariť. Teda, aspoň nie tak, aby to vílu ohúrilo. Bolo pre Janku (a možno i pre niekoľkých najbližších okolo sediacich poslancov) veľkým šťastím, že svoj úmysel strhnúť z nej šaty, predseda sám v sebe v poslednej chvíli potlačil a nakoniec neskočil. Ale i tak. Pri predsedovej povesti nebolo nič isté a Janka v ohrození určite bola.
Povedzme si však pravdu, za chvíle napätia a čakania, či sa predseda Boris predsa len neodtrhne z reťaze, si dúhová víla Janka môže tak trochu sama. Ak by si po vzore poslankyne Marcinkovej vyvesila dúhu len z okna, nevystavila by sa pred zrakmi kamier a svojich kolegov nebezpečenstvu zo strany rozvášneného Kollára.
Nuž, parlamentný život, to nie je vždy len med lízať.
Najmä vtedy, ak sa v čase krízy, kedy už len máloktorá cieľová skupina nie je v štrajkovej pohotovosti, na najvyššej úrovni riešia pre štát a Slovákov tak dôležité a ťažké témy, ako je odvolávanie ministra životného prostredia, ktorý nechce bojovať s medveďmi, či pomoc chudobným rodinám, ktoré nemôžu z finančných dôvodov svoje dieťa poslať na kurz potápania, či farba zástav pred obecným úradom.
Zdroj:
