Nuž, čas je sviňa. Nepostojí. Ide furt. Na hodinách máš dvanásť, otočíš sa a zrazu... jedna, tri, päť, jeseň, zima.
A keby len toto.
Ak si nedáš pozor, čas schytí pod pazuchu, čo mu príde do cesty a unáša to so sebou. Najviac ohrozené sú ľahké substancie, s ktorými sa čas príliš nenadrie. No a toto sa stalo kandidátovi Petrovi. Na chvíľu svoj dobre neprichytený názor, že by sa malo Ukrajine susedsky pomáhať, pustil z očí, a už to bolo. Čas sa posunul a zmizol kdesi za rohom. Aj s názorom.
No, viem si Petra živo predstaviť.
Zostal stáť ako obarený.
Nečakal, že čas je takýto zákerák.
Naháňať ho kade tade nemal čas a pretože názor potreboval, poprosil svojho kamaráta Roberta, či by mu s vytváraním nového názoru nepomohol. No a ľudomil Robert neváhal a poskytol Petrovi kúsok z toho svojho. Síce opačného, ale dobré niečo ako nič.
Tak Petrovi poprajme s novým názorom veľa úspechov a dúfajme, že už si naň dá väčší pozor.
