Vo veľkom klobúku, ktorý mal vrazený hlboko do čela, stál s niekoľkými ďalšími odvážlivcami na rohu prázdnej Kapitulskej ulice. Ulica bola opustená a na bežné pomery tichá. Okrem príslušníkov mestskej a štátnej polície sa po nej prechádzalo len niekoľko po zuby ozborojených vojakov, ktorí sledovali dianie v stráženom priestore. Dnes je Kapitulská aj s okolitými ulicami uzavretá. Prebiehajú celoštátne oslavy 78. výročia SNP a do vyhradených priestorov majú povolený vjazd len autá 4 veteránov, niekoľkých vybraných členov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, vládnych a zahraničných delegácií, starostlivo vybraných a poučených novinárskych štábov, SĽUKu, Bandy, Geišbergovcov a Katky Knechtovej.
Brm, brm, brm, ozvalo sa nad hlavami.
Čudné ticho prerušila letka Ozbrojených síl SR. Svojim preletom dala na známosť, že sa započal hlavný program celoslovenských osláv, z blízka určený pre vybraných, z diaľky a online pre zvyšok.
Vinco si všimol, že vojaci na Kapitulskej si svoje zbrane pritlačili viac k telu. Ohlásené sú nepokoje v uliciach a chlapci sú pripravení na všetko. Niekde z diaľky sa ozval priškrtený krik starca, ktorý nadával na systém, no po pár sekundách za zvuku ťažkých vojenských topánok krik ustal. Starec nedopovedal ani posledné slovo začínajúce na ko...
"Ešteže tu neni mama", pomyslel si Vinco a v jeho hlave mu preblesla spomienka na dnešné ráno, kedy svojej 86 ročnej mame vysvetľoval, že nemôže ísť na oficiálny program, na ktorý pre nostalgickú atmosféru a pietu chodila posledných niekoľko desiatok rokov, lebo ten je od tohto roka určený len pre vybraných a elitu. Márne mu mávala s fotkou starého otca, ktorý bol v odboji, a dvomi respirátormi pred očami, márne si sťažovala, že v televízii priamy prenos sledovať nemôže, lebo si strihla s pravnukom, čo sa bude pozerať, ten vyhral a bude Sám doma 4, nič jej nepomohlo. Z dôvodu bezpečnosti musí zostať doma. Niekto by si ju v zmätku mohol pomýliť s členkou radikálnej skupiny a nešťastie by bolo na svete.
Vinco si zapol kabát až po bradu a narazil klobúk ešte viac do čela. I keď bol v 30 stupňoch už spotený ako cap, lebo kabát po otcovi z 68 roku neprepúšťal pot, musel. Nepotrebuje, aby ho niekto spoznal. Nepotrebuje, aby vysvetľoval v práci, prečo bol na Kapitulskej, keď to nebolo potrebné.
Pomaly sa presúval so skupinou ostatných zamaskovaných susedov až po zátarasy, ktoré delili vybraných od bežných. Za ne už nemôžu, tam sa už oslavuje...
Zdroj:
