A to je radostná a nasledovaniahodná informácia.
Veď kto pracuje vo verejnej či štátnej službe, vie, že absolvovanie rôznych poučení zaberá veľkú časť pracovného času zamestnancov, a tak možnosť poučiť sa sám, je možno jednou z príležitostí, ako tento stav zvrátiť a napraviť.
Ale i tak...
Veľmi by ma zaujímalo, ako reálne vyzeralo, keď pán minister Mikulec sám seba poučoval, ako sa oslovil, ako sa sám seba pýtal atď.
Ja si to predstavujem nejako tak, že minister sa vo svojej kancelárii pekne zamkol, postavil sa k zrkadlu a povedal: "Milý Roman, dovoľ, aby som ti prečítal poučenie potrebné k prístupu k utajovaným skutočnostiam. Ako ťa poznám, verím, že ti poučenie bude k úžitku a že ho budeš rešpektovať." No a potom si nahlas poučenie prečítal a miesto podpisu si nahlas sľúbil, že všetko dodrží. Na záver si poďakoval za čas a pozornosť, podal si ruky a sám so sebou sa rozlúčil.
Potom zasadol k ministerskému stolu, otvoril si utajovanú informáciu a bez strachu, hanby a pochybností sa s ňou oboznámil.
Podľa mňa - absolútne regulárny postup.
