Deti sú ako špongie.
Natiahnu všetko, čo sa do nich zmestí a keď sú už tak plné, že to v sebe neudržia, nechávajú obsah odparovať.
Doma, v škole, medzi kamarátmi.
Čím sú deti mladšie, tým majú väčšiu potrebu byť súčasťou celku a aby zapadli, opakujú to, čo majú napočúvané. Opakujú slová, vety, filozofujú a predbiehajú sa, kto sa viac danej téme rozumie. Ich rozhovory sú často v očiach dospelákov smiešne a naivné, ale pre deti majú obrovský význam. Učia sa jednak počúvať druhých a jednak prezentovať svoje názory. Osobne som si za roky praxe vypočula možno stovky takýchto dišpút a priznám sa, vždy ma tak trochu zorientovali v témach, ktoré medzi deťmi leteli v aktuálnom čase.
Otázka z ihriska ma vydesila.
Možno preto, že počuť to z detských úst je oveľa horšie, ako si to prečítať v diskusii dospelákov pod blogom.
Ako som už napísala, otázka z ihriska ma vydesila.
Ešte viac ako minulotýždňový rozhovor tretiakov, ktorí rozoberali najsledovanejší seriál Netflixu - Squid Game.
