Janko bol jediné a vysnívané dieťa, a tak sa rodičia rozhodli, že mu doprajú všetkého toľko a tak, aby bol ich syn najspokojnejším tvorom na svete. V kuchyni postavili veľkú pec (aby sa na ňu Janko pomestil, aj keď bude veľký), rozbúrali tri múry, vsadili do nich okná (štvrtý nemuseli, lebo tam boli stále otvorené dvere), aby Janko mohol pozorovať svet bez toho, aby musel zliezť z pece. Od svitu do mrku potom ťažko pracovali, aby sa synček dobre mal a nič robiť nemusel.
A tak aj bolo.
Janko ležal na peci, mamka mu vyvárala a podstrojovala, tatko ho živil, a obidvaja sa pozerali, ako Janko rastie.
Spokojnosť v domácnosti však netrvala dlho. Mamka síce spokojná bola, no tatko tú svoju postupne strácal. Videl, že z Janíčka sa stal Jano, a zatiaľčo chlapci od susedov svojim otcom pomáhali, postupne sa ženili a zakladali si vlastné rodiny, jeho Janko, ako taký vykŕmený brav, len ležal na peci, čakal, čo mu kto dá, a svet pozoroval iba z okien a z dverí.
"Očúvaj, manko," oslovil jedného dňa tatko mamku, "mne sa zdá, že teho Janka zle vedeme. Len sa vyvaluje na peci, nič neví, s domácnostú nám nepomáha, myslíš, že dobre robíme? Aj on mi sám minule hovoril, že v okne na strane, kde zapadá slnko, videl, ako mu kývajú kamaráty, ako mu ukazujú akési modernosty, a že by možno aj skúsil zlézt z pece a išel by pozret, čo to tam majú."
No mamka sa veľmi rozčúlila.
"Akí kamaráty? Aké modernosty? Aké skusy? Je mu dobre? Je. Má čo jesť? Má. Vyše 30 rokov ho chováme a potom ho nekam pošleme? No určite. Ešte by nám ho pokazili. A možno by tam našel neco, co tu nemáme a ešte by tam aj zostal. Tam len pekne zober tehlu, rozbi okno na západ a zastav ho múrom. A hned zazdy aj to na sever. Tam už též sused spoza plota vyskakuje a nášmu Janýčkovi sa smeje. Nebude sa náš synak pozerat na taký svet, kde mu sprostosty ukazujú a ešte sa mu aj smejú. Stačí mu okno na juh. Odtál na neho kýve len Zoltán a ten mu sprostosty do hlavy dávat nebude. A keď už budeš mat krompáč v ruke, vybúraj aj dvere. Dáme nové, širšé, aby Janko vác videl k nám do dvora. Uvidí, že máme šetko, co potrebujeme a navyše tam slnko vychádza. Čím vácej tam bude pozerat, tým lepše."
"A ty Jano, co ty na to? Mám rozbíjat sklá a stavat múry, alebo to tak mám nechat?" pokúsil sa tatko apelovať na syna.
Janko sa otočil na peci na druhý bok a odovzdane povedal: "Ná, šak mne je jedno. Vy ste moji zákonný zástupci."
Tatko ešte chvíľu protestoval (vraj aj on má v domácnosti polovičné právo rozhodovať), no mamka sa škaredo pozrela a jasne mu ukázala, že nie všetky polovice musia byť rovnaké.
A ako to dopadlo, milé deti?
Tatko sa tajne nahneval a odišiel sa do krčmy vyžalovať.
Mamka, zastupujúca väčšiu polovicu v rodine, zobrala krompáč a kelňu a potrebné práce urobila sama.
No a Janko?
Ten si za povzbudivého úsmevu južného suseda Zoltána otočil podušku k otvoreným dverám a spokojne sa zadíval do dvora. Za veľkým hnojiskom a starou kadibúdkou vychádzalo slnko. Nuž, východ je východ. A keď je ešte aj doma pokoj...
