Arcibiskup Orosch stratil sympatie.
V obežníku prísne interného charakteru určenom kňazom Trnavskej arcidiecézy vyjadril svoj názor a inkriminovaný obežník sa, pravdepodobne nešťastnou náhodou, dostal na verejnosť. Človek by si pomyslel: čo by sa tak závažného mohlo stať? Veď akú hroznú tajnosť by arcibiskup mohol chcieť zvestovať svojim podriadeným, aby si ju nemohli vypočuť aj uši ovečiek?
No, stalo sa.
Názor arcibiskupa Oroscha, ktorý rozoslal svojim podriadeným, bol celkom opačný k tomu, ktorý sa hlása verejne.
Svetlo sveta uzrela myšlienka prísne interného charakteru arcibiskupa, ktorá bola prístupná výhradne kňazom Trnavskej arcidiecézy. Tí si ju mali prečítať a tajomstvo si odniesť do hrobu. Lenže, minimálne jeden z nich pravdepodobne ťažobu tejto myšlienky neuniesol, tajný obežník odtajnil a...
... a ono to prasklo.
Čo s tým?
Arcibiskup mal dve možnosti: buď sa priznať, že si je vedomý toho, že je nehodným služobníkom Najvyššieho, ale žiaľ, naozaj si myslí to, čo si myslí a je ochotný niesť si za svoj názor zodpovednosť pred sebou samým, verejnosťou a pred Bohom, alebo obrátiť kabát a prezentáciu svojho názoru jemne prispôsobiť tomu, čo si žiada doba, verejnosť, polícia, politici a jeho vlastní nadriadení.
Arcibiskup Orosch sa rozhodol pre druhú možnosť.
Radšej.
Ospravedlní sa, vysvetlí verejnosti, že to myslel inak, ako to napísal, že jeho prísne tajný názor sa líši od jeho názoru verejného a bude svätý pokoj.
A ako si toto malé klamstvo arcibiskup vyrieši v sebe a so svojim Najvyšším?
Dva, tri otčenáše, týždeň pôstu a snáď ho nejako ukecá.
Pozn. autorky:
Príspevok nie je polemikou viny a neviny obetí (ja osobne považujem obete zo Zámockej za nevinné obete - to len paranoidne pre tých, ktorí ma budú chcieť po jeho prečítaní obviniť). Blog je mojou odpoveďou na otázku, prečo máme krízu skutočných hodnôt a autorít.
Nuž, je ťažké uveriť niekomu, koho interný obežník sa nezhoduje s tým verejným, no pre pokoj verejnosti a nadriadených hlása radšej to, čo lahodí ušiam väčšiny.
Najmä, keď je za správne zaradenie ešte verejne pochválený.
Zdroj:
