V prípade cholerika môžeme čítať slovo odpúšťať ako púšťať od seba. Niečo sa stalo, nezabilo ma to, tak prečo sa s tým naďalej zaťažovať? A keď mi to prinesie v niečom prospech, tak prečo z toho nevyťažiť?
Cholerik je herec.
Zahrať etudu a povedať zopár teplých slov v pravej chvíli, na pravom mieste a smerom ku správnym ušiam je pre neho bežnou súčasťou života v časoch dobrých i zlých. Navonok veľkorysý svätec, vo vnútri vypočítavý stratég. Žiadna jeho bolesť a žiadne utrpenie nie sú dosť veľké, aby ich neprekonal vnútorný tlak zo situácie profitovať. Je to príležitosť opäť niečo získať. Hnojivo pre jeho kariéru. Ďalší prekonaný level. Dvere do novej budúcnosti.
Melancholik je iný.
Žije minulosťou.
A neodpúšťa.
Je nezmieriteľný a často i pomstychtivý.
Ak z jeho úst počujeme slovo odpúšťam, znamená to jediné: Robím to, pretože sa to má, ale dobre si zapamätajte: Mám v sebe cisternu jedu a hnevu a pomaličky z nej LEN od-púšťam. Presne smerom k tým, ktorí mi ujmu spôsobili. Trpím, tak trpte všetci. Naveky vekov, amen.
Odpustenie melancholika je iba slovná hra, ku ktorej bol dotlačený konvenciami, slušným vychovaním,... V pamäti má však uložené a zálohované všetko a všetkých, ktorí mu kedy ublížili, a ak sa mu naskytne príležitosť splatiť im ich dlh, tak to urobí. O mesiac, o rok, či o 50 rokov. Čas nehrá úlohu.
Tak čo: cholerik alebo melancholik?
Ťažký výber.
A ešte ťažší, ak sa tieto dve temperamentové ladenia spoja do jedného človeka.
A ak je to navyše panna...?
Pánboh s nami a zlé preč!
