Jeho konanie však nie je len jeho osobnou chybou a hanbou. Reakcie kompetentných poukazujú na to, v akom hlbokom hodnotovom marazme sa pohybujeme a ako rozmýšľajú tí, ktorí by mali byť pre ostatných zárukou čestnosti a spravodlivosti a vzorom správania.
Najjasnejšie sa snáď vyjadril pán Blaho, ktorý povedal, že snáď kvôli jednej študentskej práci nezlyhá koalícia a vláda. Fuj.
Ani pán Hrnko nevidí v podvode pána Danka osobný problém predsedu. Tvrdí, že by ministerstvo školstva malo uvažovať o odňatí akreditácie univerzite. Wau.
Hovorcovia účelovej komisie sa do kamier boja oficiálne povedať slovo plagiát, predstavitelia univerzity nechajú hádzať špinu na dobré meno školy, koaličný kamarát pána Danka Bugár síce tuší, že toto s „harakterom“ nemá nič spoločného, ale sú predsa aj vyššie záujmy ako „harakter“ ,špičky Smeru sa vo vlastnom záujme radšej nevyjadrujú vôbec.
A pán Danko?
V priamom prenose s víťazným výrazom v tvári ďakuje komisii za to, že ho usvedčila z podvodu a odchádza sa pripraviť na vstup do prezidentskej kampane.
Ktože teda zlyhal?
V tomto prípade my všetci.
I my, ktorí sa pri televíznych obrazovkách zabávame, bezmocne krčíme ramenami, konštatujeme, že u nás je to proste tak a dovolíme, aby sa správanie pána Danka tolerovalo.
Chyby sú vraj od toho, aby sa z nich človek poučil.
Pán Danko sa zo svojej poučil celkom iste. Už teraz vie, že akýkoľvek morálny kiks vo svojom živote spraví, je len otázkou pohľadu, právnikov a strachu, ako s ním možno naložiť a vybabrať.
Prešľap pána Danka je možné chápať ako osobnú chybu. Na tomto svet nestojí. Ľudia robia chyby. Na čom však svet stojí, je spoločné prijatie konsenzu, že i keď sa pravda ukázala, je možné ju za našej tichej asistencie prekrútiť k spokojnosti pár vyvolených.
