LiptovskáTeplička patrí medzi tie obce, v ktorých si ľudia hrdo a to právom,hovoria, že žijú v srdci Slovenska. Dedinka osadená do venca liptovskýchhôľ , priamo pod majestátnou Kráľovou hoľou je ako stvorená na organizáciufolklórneho festivalu a musím povedať, že veľmi vydareného festivalu.
Takto to vyzerátesne pred začiatkom. Amfiteáter sa nachádza hneď vedľa unikátnychpivničiek (na ľavo), ktoré sú vyhĺbené do vápenca a udržujú si celoročneteplotu 2-6°C. Pri takej teplote fungujú aj chladničky. Už viem kde si kedysidomáci chladili fľašky pálenky napr. Borovičky. V duchu hesla: „Šup šup dopivničky na pol litra Borovičky...“
Na festivale somsa zúčastnil ako „Technická podpora a fotograf“ folklórneho súboruPohorelá. Práve nám chlapci vzadu hrali tú našu... a ja som hneďz tašky ako správna technická podpora vyťahoval fľašu. Nuž folklór jefolklór a tradície treba dodržiavať. Aj ty naši pijávali aj mi pijaťbudeme...ej bisťu daďu
Na začiatkucelého festivalu sa konala vernisáž fotografickej výstavy Vladimíra Lindera.Zaujala aj „súborakov“ z Pohorelej a tak sa šli ta pozrieť. Noa bisťu daďu keď už tam boli, musel by v tom čert byť, aby im tam ajnezahrali a nezaspievali. Fotografie sa nám páčili, hlavne tie panoramatické zo slovenkých hôľ.
Chvíľku povernisáži sa zúčastnené súbory vydali na cestu dedinou. Hralo, tancovaloa spievalo sa po celej dedine.
Miestnyv Liptovskej Tepličke sú veľmi milí a pohostinní. Pred mnohými domamimali stolčeky s občerstvením a hostili všetkých účastníkov festivalu.Aj tu sa hralo do tanca a spevu. Nuž a Pohorelci vedia čo sa patría vytancovali domácich a hlavne domáce djovky.
Nuž slovenskétradície naše.. jedlo a pálenka, spev a tanec, muzika a pálenka, tanec a jedlo,tanec a pálenka, pálenka a tanec, muzika a pálenka.... pálenkaa pálenka, no reku aľe keď chutí...
Keď sa všetci v uliciach vyzabávali,nemohlo nastať nič iné ako zábava. My Slováci sa baviť vieme a potvrdilito aj poľský turisti, ktorí sa ku nám pripojili. Všetci aj s tetuškami sme sa vrátili popriLiptovskoteplicských domčekoch do amfiteátra, kde už to malo každú chvíľuprepuknúť.
Začiatok,príhovory, oficiálnosti... to najradšej preskočím, hneď k samotnýmvystúpeniam. Jednu spoločnú foto účinkujúcich som však zaradil aj keďnajkrajšie na festivaloch sú samotné vystúpenia či tá atmosféra navôkol. Cítilsom sa blažene... že by ta slivovica? Nie! To bola, čistá hrdosť na to, že somSlovák a že môžem byť pritom. Väčšina účinkujúcich boli mladí ľudiaa to ma presvedčilo. Slovenský folklór a tradície majú stále ajv tomto pretechnizovanom svete budúcnosť.
Nie jednej dámesrdiečko poskočilo. V Liptovskej Tepličke vystúpil aj Miško Dočolomanský.Spolu s Gizkou Oňovou a Dušanom Grúňom sa predstavili starým známymsúborným pásmom slova a spevu Ľúbim Ťa. Po hlavnom programe sa rozdávaliautogramy a pokračovalo sa pravou ľudovou veselicou. Ľudo sa nesťažoval...mňa však zradila technika, vybila sa batéria fotoaparátu.
Veru, že dobrebolo nám v tej Liptovskej Tepličke a nakoniec ani nepršalo. Nebudem písať závery. Úsmevya zbratanie snáď vystihnú najlepšie atmosféru podujatia. Dovidenia prifolklóre, o ktorom som presvedčený, že ešte dlho predlho budeme Slováci naň právomhrdí...
pt.ceco
