Zlomyseľný bôžik závidel všetkýmčo nosili v sebejej hrejivý pocitzosnoval plána ukuť okovy zhodiť zo skálsluhovi ju prikázalchcel navekyukryť ju pred svetom chcel iba ľudské nárekya na tvári vidieť ich beznádejnavliecť čierne návlekya obuť ich do útrapy každodennej bôžik však nerátal s ľudskou vôľouteraz hromží celý napaprčenýaký sú ty ľudiazdrzačenízoberie im nádeja oni nájdu si hneď novúdrzáci jedni drzízistil, že ľudí a ich nadej nikdy neohrozílebokým máme nádej kráčame my ľudiaživotom pekne ďalej
16. nov 2005 o 15:31
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 050x
Nádej
Na samom okraji za ostrou skalou tam v priepasti snov ležala kopa nádejí
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)