Výbojka v pouličnej lampe blikala a dávala tušiť, že sa blíži jej koniec. Ochranné sklo „rozstrieľané“ po nájazde sídliskových indiánov, ktorí skúšali dostrel a účinnosť svojich prakov, vrhalo na stenu paneláku zaujímavý blikajúci tieň. Pripomínal žraločie zuby. Celé to navodzovalo dojem, akoby sa tajomný tieň mal každým bliknutím do baraku zahryznúť a rozdeliť ho na dve časti. Dobitá pouličná lampa dotvárala atmosféru aj v spálni na treťom poschodí. Jej striedavé svetlo sa roztekalo po stenách a znova sa strácalo. Na veľkej posteli ležali dve nahé, spotené telá, pevne zomknuté a zamotané do seba ako korene veľkého stromu, ktoré ako rástli tak sa do seba viac a viac zamotávali až tvorili jeden celok. Maliar, ktorý by ich namaľoval, by ten obraz nemohol nazvať výstižnejšie ako „On a ona navždy“. V miestnosti sa šírila vôňa ich potu, miešajúc sa s vôňou tlejúcej vonnej tyčinky. On, hlavou pevne pritisnutý na jej šiji, vdychoval molekuly jej spoteného, hebkého ženského tela . Vždy to mal rád. Ostať v nej ešte nejakú tú magickú chvíľu a vychutnávať si doznievajúce pocity. To čo v tej chvíli cítil bol pocit nerozlučnosti a večnej lásky. Kyra mala zavreté oči, no rovnako ako on nespala. Aj ona mala rada keď ostali spojení aj po milovaní. Vyvolávalo to v nej pocit istoty a vábivej blízkosti. Cítila ako mu bije srdce. Po chvíli zistila, že majú rovnaký rytmus. Chcela sa ešte milovať. Dala mu to najavo jemnými pohybmi, ktoré on okamžite opätoval. Z jemných a pomalých pohybov sa v tej chvíli stávali rýchlejšie, hlbšie až to celé prerástlo do vášnivého burácania... . Kovový rám postele sa pod ich rýchlymi, sekanými pohybmi roztancoval a popri tom si o stenu vyklepkával rytmus horkokrvnej samby. Po chvíľke sa to celé ešte zrýchlilo, až sa zdalo, že niekto teraz v noci počúva riadne nahlas ten najtvrdší a najrýchlejší „ štýl techno“. Po veľkom výbuchu vášne nastalo v izbe opäť hrobové ticho. Obaja ostali nehybne ležať. Jediné čo ostalo v pohybe boli ich rozpumpované srdcia, ktoré sa snažili do žíl vháňať životodarný kyslík a zbaviť ich telá kyslíkového dlhu. Dobre vedeli, že buchot ich postele o stenu doliehal ku všetkým susedom okolo. Zase sa zajtra budem červenať ak stretnem susedku od naproti, pomyslela si Kyra. V tom obaja odniekadiaľ započuli podobný rytmický klepot predmetu o stenu. Klepot sa začal miešať s tlmeným vzdychaním. Uvedomili, že každý zvuk ide od iných susedov. Jeden od naproti a druhý z hora, kde sa ešte večer hádali. „Asi sa udobrujú.“, povedal Trent a začali sa s Kyrou smiať. Smiať na tom ako sa im podarilo inšpirovať okolie .....
