A Palko to s prispením moderátorov a tak trošku aj s pomocou Kaliňáka zvládol naozaj dobre. Okrem toho, že vykreslil stranu Smer ako antinovembrovú os zla a program Smeru aj on pomohol rozobrať na drobné, prezentoval seba a aj KDH ako jedinú stranu, ktorá nesie odkaz novembra. Jeho rečnícky exhibicionizmus spolu s neúčasťou zástupcov ďalších strán v diskusii ( vraj k téme nová vláda SR nemajú čo povedať ) a zameranie všetkých diskusných relácií tak trochu na bulvár, resp. na senzácie prekryli napr. aj heroické úsilie vlády o čo najskoršie prerozdelenie eurofondov.
Prečo sa teda Smer tak krúti a nerozhodne sa pre to riešenie, do ktorého ho všetci tlačia ? Naozaj sa tej koalície s SNS a HZDS tak bojí ?
Pritom percentuálne rozdelenie poslaneckých mandátov voličmi (Smer–SD 50 + SNS 20 + LS–HZDS 15 proti SDKÚ 31 + SMK 20 + KDH 14), ale aj doterajší „priebeh“ a stav vo vyjednávaní o vládnej koalícii by už mohli Smer k nejakému rozhodnutiu posunúť. O to viac, že ak si ešte naviac zoberieme ako najdôležitejšiu podmienku pre účasť vo vláde blízkosť programov ( pre všetkých, ale najmä pre Smer a ním proklamované sociálne smerovanie programov ) tak potom napr. podľa hodnotenia Nadácie F.A. Hayeka je podľa poradia zľava jasná koalícia SNS, Smer, HZDS. Teoreticky ešte aj KDH, ktoré je presne v strede 30 bodovej stupnice.
Po nedeľňajších „vystúpeniach“ V. Palka ( zažil si svoje tri hodiny slávy ), ktorý až ostentatívne zdôrazňoval rozdieľny charakter Smeru a KDH, ako aj výrazne rozdieľnu politickú a hodnotovú orientáciu ich predstaviteľov, tak už naozaj iba nejaké zvláštne obchodné záujmy niekoho v Smere ( žeby samotného Fica ) môžu byť príčinou toho, že Smer nevyhodnotil ako najvýhodnejšie spojenie s politickými stranami SNS a LS-HZDS, ktoré s ním jednak do vlády ísť chcú a na druhej strane sa prezentovali pre Smer najbližším volebným programom.
Za pozornosť pre váhajúcich v Smere stojí aj to, že spolupráca s politickými stranami viac napravo, ako sú SDKÚ, KDH, SMK, je vzhľadom na ich antagonistické poslanie voči ľavici politicky neprípustná. Pravicová orientácia, priebojnosť, spôsob presadzovania sa na politickej scéne, politický prejav, to všetko je zamerané výhradne proti ľavici, aj keď metódy a formy môžu byť rôzne. V konečnom dôsledku však ide vždy o potlačenie ľavice ako takej. História jednoznačne potvrdzuje toto tvrdenie. Ľavicový, miernejší prístup k politike ako takej pri spolupráci s pravicovými stranami v rámci jednej koalície predurčuje ľavicu k porážke a prehre.
Toto tvrdenie potvrdzuje aj novodobá história SR, pri ktorej prezentovaní si dovolím krátky návrat k môjmu prvému článku na blogu.
V období 1998 až 2002 vstúpila do koalície s pravicovými stranami SDĽ a hneď po vytvorení koalície Palko vyhlásil, že ďalšie voľby budú bojom lavice a pravice. Mal pravdu! Kde je SDĽ dnes? Kde ju priviedli ústupky a spolupráca s pravicou? Jednoznačne k strate voličov a k rozpadu !
Po voľbách 2002 ( aj keď víťazom bolo HZDS ) sa pravica veľmi rýchlo s liberálmi dohodla na koalícii a opäť hneď po vytvorení koalície opäť Palko vyhlásil, že ďalšie voľby budú bojom konzervatívnych hodnôt s liberalizmom ( neskôr ešte pridal lavicových extrémistov ). Kde je ÁNO dnes? Kde ich priviedla spolupráca s pravicou ? Jednoznačne k strate voličov a rozpadu!
Je treba Ficovi, ktorý to v prípade SDĽ prežil tak trošku aj na vlastnej koži, viac dôkazov na skončenie s pohrávaním sa s ohňom pri uvažovaní o spoločnej vláde s nejakou pravicovou stranou? Teraz by sa ale v duchu slovenských pranostík naozaj mohol rozumne poučiť na chybách druhých.
Ficove vyjadrenia v nedeľňajšej relácii TV Markíza „Na telo“ však naznačujú, že pozorne počúval Palka, a to aj v jednej a aj v druhej diskusnej relácii; otázkou je, či počúvali aj jeho stranícky kolegovia. Podľa všetkého má Fico už stanovenú aj stratégiu a aj konečný cieľ ďalšieho vyjednávania o budúcej vláde. Je možné, že ešte bude musieť niečo takticky korigovať, ale stratégia a aj finále asi zostanú rovnaké.
Iba ak by ma prekvapil on, alebo nejaký super stratég z podozrivo stíchnutého SDKÚ !
