Začalo sa to previnilým bozkom. Bozkom, ktorý v pohľade okolia sedel na lavici obvinených. Bozkom, ktorý spojil dva životy. Bozkom, na ktorý nikdy v živote nezabudnem.
Veríte v lásku na prvý pohľad? Ja nie. Ja verím v lásku, jej podstatu. Poznala som ho dlho. Vždy bol niečím iný. Iný ako tí ostatní. A najviac iným sa stal pre mňa. Mal modrozelené oči. Jeho pery by som bozkávala bez prestatia a keď prehovoril, zvuk jeho hlasu sa vryl do pamäte očarujúcim spôsobom. Takto vypadá láska na prvý pohľad? No keď sa moje srdce stalo očami a dívalo sa pod povrch, videlo viac. Viac ako oči, ústa... Viac ako videli všetci ostatní. Nahliadlo a postupne zistilo, že už nič nebude také ako bolo predtým.
Nedávno som sa po dlhom čase zadívala na televíziu. Program a film nie sú podstatné. No a v tých nepodstatných veciach zaznel podstatný fakt. Dve jednoduché slová : spriaznené duše. Rezonovali mi v ušiach ako poplašná správa. Nedali mi spať a ja som len rozmýšľala a rozmýšľala. Čo je to spriaznená duša? Je to niekto, s kým tvoríte doplňujúci sa celok, pár. Niekto, s kým pretelefonujete celú noc bez minúty ticha a ráno sa naň tešíte. Je to niekto komu dáte časť seba. Na mieste a čase nezáleží.
Z minúty na minútu plynú ľudské osudy a vietor času zavedie naše plachetnice do rôznych zátok. Zátok rôznych morí... a morí jedného oceánu. Máme krištáľové gule, tarotové karty a veštíme aj z čajových lístkov. Nahliadame však naozaj do knihy osudu? Neviem, čo bude o desať rokov, kde budem, ako a prečo. No i bez pohľadu do hrubej knihy v koženom obale viem, že ak za mnou jedného dňa pribehne moja malá dcéra a opýta sa ma na moju prvú lásku, pred sebou uvidím Teba.
Začalo sa to previnilým bozkom. Bozkom, ktorý v pohľade okolia sedel na lavici obvinených. Bozkom, ktorý spojil dva životy. Bozkom, na ktorý nikdy v živote nezabudnem.
