Svet je priehľadný
v svojej podstate bytia.
Prenikajú k nám zvuky,
lom svetiel,
zázraky.
Všetko, čo súdime,
sme len my,
svetlo a temnota.
Z ľudského konania
do veku ľudského bytia.
Z olova na zlato
meníme utrpenie
na blaho.
Cez sklo svetla,
osvietení,
v neznáme
nájsť seba
a pokračovať ďalej.
...V každom lúči,
v každej predstave
vytláčame a
nachádzame
nový svet...
©︎ Marek Tocimák










