Písmo:
A-
|
A+
Zobudil som sa s ohňom v očiach
a zvukom, ktorý sa šíri v ňom.
Držím telefón ako kráľ,
ktorý práve vyhlasuje mier aj vojnu.
Hej, zobuď sa.
Život je divoký aj vtedy, keď oči zostávajú otvorené.
Si paralyzovaný svetlom dňa,
zachytený medzi snom a realitou.
Všetky hviezdy, ako lev,
revú ako stereo do scén
a tlačia pred sebou prach.
Ako zabudnuté spomienky
vynorené v správny čas.
Viac vedieť,
viac sedieť,
svet niekam uniká...
Do pasce vlastných scén,
do osvietených imaginárnych scén,
v ktorých sa roztopia a premenia.
Cesta premenná
v nekonečných podobách,
viem...
...Aj keď sa stráca a mizne,
ja ju osvietim...
Je osvietená mnou,
paralyzovaný dňom a nocou.
©︎ Marek Tocimák
