Písmo:
A-
|
A+
Nikdy nebol tým, kým videli, že je,
dobu snívaním predbehuje.
Zanecháva tiene, neviditeľné svetlo,
motýle na pobreží vzlietli, začína leto.
Je hlučné ticho,
ktoré píska v uliciach,
západné pobrežie oddelené,
revolúcia začína v mysliach.
Dotýkajúce vlny hviezd,
unášaná obloha,
tma bez tieňov,
jedna z mnohých ciest.
Deti majú kľúče na pravidlá hry,
projektujú ju dospelým,
pretože zabudli.
Nikdy neboli tými,
kým si mysleli, že sú,
prichádzajú však,
aby ukázali, kým budú.
Pavučina života,
kolísaná vetrom,
odhalený je každý,
nastáva prelom.
Vždy bol tým, kým je,
oni to však nevidia.
No pohľad im všetko
prezrádza,
keď pri sebe sedia.
©︎ Marek Tocimák
